LÁTKY. Tradičný Beh zdravia v Látkach má za sebou už pätnásty ročník. V sobotu sa na jeho štart postavilo viac ako 130 lyžiarov od štyroch do sedemdesiatich rokov. Tí najmenší síce išli v doprovode rodičov a starých rodičov, pretože podľa pravidiel sa na beh mohol prihlásiť každý od roku narodenia 2001. Spôsob behu bol voľný, dôležité bolo zvládnuť desaťkilometrovú trať za dve a pol hodiny a v cieli odovzdať štartové číslo. Časový limit bol dostatočný na to, aby beh zvládli aj úplní začiatočníci. Odmenou v cieli, samozrejme okrem dobrého pocitu zo zvládnutia všetkých nástrah trate, bola aj cena, ktorú si každý vyžreboval.
Beh zdravia organizuje pravidelne už pätnásť rokov Lyžiarsky klub Hriňová na bežeckých tratiach v Lyžiarskom areáli v Látkach na prelome januára a februára - podľa snehových podmienok. S myšlienkou na toto podujatie prišiel prvýkrát Štefan Kučera.
Počet lyžiarov, ktorí sa každý rok postavia na štart pretekov, je rôzny. Kým v minulosti sa Behu zdravia v Látkach zúčastnilo aj viac ako dvesto lyžiarov, vlani to bolo iba 112. Vynikajúce snehové podmienky, ktoré sú v bežeckom lyžiarskom areáli v súčasnosti, si v cieli pochvaľovala väčšina účastníkov, hoci nie každý dobre odhadol mazanie lyží. „Trochu sme to premazali, preto sme sa museli viacej potiť. Dosť to lepilo, nemal som radosť pri zjazdoch," povedal v cieli Jozef Bačko z Detvy, ktorý prišiel na preteky spolu s dcérou. Ako šesťdesiatdeväťročný patril k najstarším. Okrem bežeckého lyžovania sa venuje aj zjazdovému, v súčasnosti ho možno stretnúť pri vleku na Poľane.
„Trať bola dobrá, len keby sa dali roky ubrať," povzdychol si po pretekoch Ján Segeč z Poltára, ktorý je rodákom z Látok. Takých ako on bolo viac, viacerí bývalí obyvatelia Látok si prišli zaspomínať na svoje detské roky, ktoré spestrovalo práve lyžovanie. „Na bežkách som sa takmer narodil," povedal najstarší - sedemdesiatročný účastník Leopold Gregor a dodal: „Bežky som mal už vtedy, keď tu na okolí viacerí o nich ani nechyrovali." V sobotu išiel na istotu, ako povedal, nemohol si dovoliť spadnúť. Veď pri behu zdravia nejde vôbec o čas, ten najlepší nikoho nezaujímal. Dôležitá bola pohoda a dobrá nálada, ktorá rozhodne nechýbala každému pretekárovi po zvládnutí desiatich kilometrov.
