HRIŇOVÁ. Veľké obchodné domy sa ešte nedávno stavali takmer výlučne vo veľkých mestách. V posledných rokoch sa záujem obchodných reťazcov presunul aj na tie menšie. To síce potešilo zákazníkov, ktorí si pochvaľujú širší výber a akcie, naopak, zosmutneli majitelia malých obchodíkov.
O akciách môže iba snívať
„Neviem, ako prežijeme tento rok. Tržby nám išli dole aj o dvadsať- až tridsaťtisíc korún mesačne. V podstate iba prežívame. Už by som to nechala tak, ibaže mám tri deti a bývam blízko obchodu. Keby som ho zatvorila, musela by som si hľadať inú prácu a nemohla by som sa deťom venovať tak ako teraz. Kvôli nim som to v minulosti aj zobrala," povedala majiteľka obchodu Milka Vajsová.
Nástup veľkých obchodných reťazcov na podpoliansky trh pocítila výraznejšie až po otvorení detvianskeho Tesca. To hriňovské, ktoré je podstatne menšie, sa jej na tržbách až tak neprejavilo. „Viem, že to ľudí viac láka, majú tam široký sortiment a popri tom nakúpia aj veci, ktoré predtým kupovali u mňa," povedala.
Výhodou veľkého obchodného domu je podľa nej množstvo zliav a akcií, o ktorých môže malá predajňa na hriňovských lazoch iba snívať. „Snažím sa mať ceny pre ľudí čo najdostupnejšie, naozaj iba také, aby som prežila. Inak sa ani nedá. Ľudia si tovar vyberajú v prvom rade podľa ceny. Tie sú niekedy u mňa rovnaké ako akcie u nich, no všetkému sa nedá konkurovať."
Kritický je január
Predajňa na Zánemeckej je v budove, v ktorej bola predtým Jednota. Obchodníčka ho má od COOP Jednoty v prenájme. V minulosti ho postavili obyvatelia z okolia v takzvanej akcii „zet". Obchodníčka už uvažovala aj o odkúpení budovy, súčasná neistota ju skôr odrádza. Navyše je budova v nie najlepšom stave, takže by v budúcnosti musela do nej investovať. „Pomaly všetko odchádza," doplnila. Okrem nájomného musí financovať kúrenie - drevo a uhlie do kachlí a, samozrejme, aj všetky opravy.
Do obchodu na Zánemeckej chodia nielen ľudia z najbližšieho okolia, niekedy dokonca aj z Blata či Skliarova. „Prežiť by sa dalo, hoci teraz január je taký kritický mesiac. Keď človek poplatí zdravotnú a sociálnu, tak mu veľa neostane."
Starší ľudia sa do mesta ťažko dostávajú
„Pokiaľ má mesto v našich osadách priestory, o ktoré má záujem obchodník, tak sa mu snažíme vyjsť v ústrety. V súčasnosti viaceré prenajímame, napríklad na Raticovom vrchu alebo Pivničke či v Snohách. Veľmi dobré skúsenosti máme s obchodíkom v časti Blato, kde nám obchodníčka zároveň robí aj správkyňu budovy, ktorá je bývalou školou," povedal prednosta Mestského úradu v Hriňovej Stanislav Horník.
Nájomné je podľa neho také, aby si to obchodník ešte mohol dovoliť a aby táto služba pre ľudí nezanikla. Starší ľudia z lazov, keď nemajú doma niekoho mladšieho, sa do mesta iba veľmi ťažko dostávajú a nie vždy im má kto urobiť nákup.
Otvorené po celý rok
„Pochopiteľne, že nás nástup supermarketov dosť postihol. A tak sme krízu pocítili ešte skôr, ako vôbec prišla. Začalo to, keď v Detve postavili Lidl, potom sa to zhoršilo otvorením hriňovského Tesca a teraz, keď už funguje Tesco aj v Detve, je to najhoršie," povedala Gabriela Konôpková, ktorá má malú predajňu v hriňovskej časti Bystré.
Sama považuje svoju predajňu len za doplnkový obchodík. Otváracími hodinami sa snaží maximálne vychádzať v ústrety zákazníkom. „Otvorené mám takmer počas celého roka. Zatvorené je iba na Nový rok, Veľkonočný pondelok a na Božie narodenie. Tri dni, inak robíme stále," doplnila.
O tom či obchod prežije alebo ho kríza a konkurencia položí, rozhodne podľa slov majiteľky asi najbližší rok. „Teraz nám zvýšili elektrinu aj odvody. V minulosti sme mali aj dve predavačky, teraz si to nemôžeme dovoliť. Keď som začínala pred šestnástimi rokmi, boli sme jediným obchodom, v ktorom sa dalo nakúpiť aj v nedeľu. Zákazníci chodili aj z Korytárok. Teraz je už v nedeľu otvorený takmer každý obchod," dodala.
Šťastím pre majiteľku je, že má obchod vo vlastnej budove, takže nemusí platiť žiadne nájomné. Napriek tomu ju dosť vyčerpávajú platby za energie. „Snažíme sa kúriť iba tak, aby sme vydržali." Ani ona nemôže cenami konkurovať akciovému tovaru veľkých obchodných reťazcov. Keď napríklad v supermarkete predávajú cukor po sedemnásť korún, tak sa majiteľka malého obchodu môže iba bezmocne pousmiať. „Ja ho nakupujem vo veľkosklade po dvadsaťšesť korún. Nikto mi ho lacnejšie nepredá."
Malé obchodíky na lazoch v Hriňovej fungovali celé desaťročia. Niektoré si postavili sami obyvatelia. Doba sa zmenila a dnes je otázne, či vôbec prežijú.
