HRIŇOVÁ. V platení za odpad prichádza v Hriňovej k veľkej zmene. Do 31. januára sú obyvatelia mesta povinní podať ohlásenie k určeniu poplatku za komunálne odpady. Doteraz platili ľudia základnú sadzbu, čo v korunách znamenalo 146 alebo 91 korún, podľa toho, či človek žil v rodinnom dome alebo v paneláku. Za túto sumu dostal takzvaný štartovací balíček kupónov. Mesto sa spoliehalo na to, že si občan bude ďalšie kupóny dokupovať podľa potreby. Keď si na smetný kôš kupón nalepil, oprávnená firma vedela, že ho má vysypať. Naopak, keď si nič nenalepil, znamenalo to, že nechce nič vyvážať, lepšie povedané, že nemá žiaden odpad. A tu kdesi bol pes zakopaný. Prax ukázala, že ľudia si ďalšie kupóny dokupovali iba málokedy. „V priebehu vlaňajška sa ich predalo iba sedemtisíc, to znamená, že do systému sa nám peniaze nevracali," povedal prednosta MsÚ Hriňová Stanislav Horník. Mesto za odpad vybralo iba štyridsať až šesťdesiat percent sumy, ktorú za odvoz a likvidáciu odpadu platilo.
Mnohí obyvatelia rodinných domov si problémy s odpadom riešili tak, že ho nosili do kontajnerov k panelákom. Prípadne ho odviezli k zbernému miestu, ktorým je bývalé parkovisko, dnes už rovnako bývalého hriňovského kúpaliska. Napriek tabuľkám, ktoré na mieste zakazujú vysýpať smeti. „S niektorými ľuďmi si jednoducho nevieme dať rady, možno tam prestanú chodiť, až keď urobíme vyšší plot a novú bránu," dodal prednosta.
Nový systém by mal byť spravodlivejší, poskytuje štyridsaťpercentné úľavy ľuďom žijúcim na Pivničke, Priehaline, Zánemeckej, Blate, Snohách a Vrchslatine. Dvadsaťpercentné zľavy majú zasa obyvatelia Hornej Hriňovej a Slanca. Okrem bytových domov, kde je frekvencia vývozu dvakrát do týždňa. Na koruny to vychádza štyristo korún na obyvateľa. „Keď to porovnáme s vlaňajšou sadzbou napríklad v Korytárkach, kde ľudia platili 550 korún, tak je to stále výrazne nižšie," povedal Horník.
Paradoxom je, že od podnikateľských subjektov poplatky za odpad mesto nevyberalo. „Správali sme sa ako podnikateľský inkubátor," dodal prednosta. Podľa neho bol systém všeobecne-záväzných nariadení nastavený tak, že mesto vôbec nesledovalo, aké subjekty na jeho pôde pôsobia a koľko produkujú odpadu. „Povinnosť sme preniesli na podnikateľa, ktorý si mal, podľa VZN, uzatvoriť zmluvu s firmou vyvážajúcou odpad," dodal. Stačilo, keď sa preukázal, že má v čase otvorenia prevádzky zmluvu. Tá ale mohla skončiť už o pár mesiacov a nič sa nedialo. Podnikateľa nikto nekontroloval, akým spôsobom likviduje odpad, a ten končil často na nelegálnych skládkach alebo na zbernom dvore pri kúpalisku.
