ZVOLEN. Predajcovia živých stromčekov, ktorí tradične svoj drevený sortiment rozložili pri mestskej tržnici, hovoria: V minulých rokoch bol väčší záujem, teraz ľudia kupujú málo. Pristavia sa, poobzerajú a idú ďalej. Za celú hodinu, ktorú sme pri predajcoch strávili, mali len dvoch zákazníkov. "My umelý nemávame. Pre vôňu, ale hlavne kvôli deťom," povedala zákazníčka. Druhá si za euro nakúpila za tašku vetvičiek.
Do 19. storočia bol vianočný stromček len mestskou rekvizitou. Na vidieku sa začal objavovať až v 20. storočí, najmä po 1. svetovej vojne. Do Ameriky ho priniesli hessenské oddiely Juraja III., v čase bojov za nezávislosť.
Do Veľkej Británie sa dostal až v roku 1829, keď princezná Lievenská usporiadala v Hertfordshire večierok pre deti. Ale naozaj neoddeliteľnou súčasťou sviatočného obdobia sa stal až potom, keď ho v roku 1841 vztýčil princ Albert na Windsorskom zámku.
V roku 1815 sa spomína prvý stromček v Gdansku, v roku 1817 vo Viedni, v roku 1819 v Budíne, v roku 1837 v Paríži, v roku 1828 vo Westminsterskom paláci v Londýne a v roku 1833 v Ríme.
Odpoveď na otázku, prečo sa najznámejším symbolom Vianoc stala práve drevina, nie je jednoznačná. Ale podľa niektorých bádateľov treba siahnuť do hlbokej histórie. Teda do čias kresťanstva, keď si hľadalo veriacich medzi pohanmi. Legenda hovorí, že starí keltskí kňazi verili, že ich bohovia prebývajú v stromoch.
Pred jednou slávnosťou, vraj pripravili bohom krvavú obetu, mladého muža. Na stretnutí sa objavil kresťanský misionár Winfried, ktorý prítomným ľuďom porozprával príbeh o narodení Ježiša Krista a o sile dobra a lásky. Svedectvo presvedčilo kňazov a darovali mladíkovi život. Vyťali strom, v ktorom podľa nich prebývali ich bohovia. Pri tomto strome spoločne večerali a oslávili Boží dar, narodenie Ježiša Krista.
Živý či umelý?
Prvý, iný ako živý vianočný stromček, pochádza opäť z Nemecka. Bol vyrobený z husieho peria, kvôli ochrane lesov. Tento vynález, na začiatku 20. storočia hneď prevzali americké spoločnosti, ktoré sa pustili do výroby umelých stromčekov. Prvý, skutočne umelý, bol vyrobený z materiálu, z ktorého sa vyrábala záchodová kefa.
Oproti stromčeku z peria mal mnoho výhod - uniesol viac ozdôb, bol cenovo prístupnejší, jednoduchší na výrobu a údržbu. Neskôr si tento systém výroby umelých vianočných stromčekov osvojili aj japonské firmy. Po druhej svetovej vojne rodiny začali uprednostňovať umelé stromčeky.
Jedným so symbolom Vianoc v Londýne je vianočná borovica, ktorá stojí na Trafalgar Square. Je darom od mesta Oslo. Prvý krát dostal Londýn tento darček v roku 1947, ako symbolický dar za pomoc Nórsku v druhej svetovej vojne. V roku 1947 trvalo vraj štyri dni, kým na námestí vykopali jamu. Strom býva vysoký okolo 22 metrov. Zaujímavosťou je, že v roku 1960 chcel starosta Londýna vyúčtovať mestu Oslo účet za elektrinu. Zabránil mu v tom britský parlament. V ďalších rokoch sa k stromčeku pripútal demonštrant a v ďalších rokoch prišiel do rany "obdivovateľovi", ktorý ho motorovou pílou prepílil.
V Rusku sú Vianoce sviatkom iba od pádu komunizmu
V Rusku nerozdáva bielofúzy Dedo Mráz s berlou mrazilkou a pomocníčkou Sneguročkou darčeky na Štedrý večer, ale na Silvestra. Pravoslávne Vianoce pripadajú až na 7. január. Koledy, liatie olova alebo krájanie jablka Rusi takmer zabudli, desaťročia sovietskeho ateizmu prežila v podstate len jolka - vianočná jedlička či smrek, ktoré Rusi zdobia až tesne pred koncom roku. V poslednej dobe sa tiež stále viac Rusov vracia k tradícii štyridsaťdňového pôstu pred novoročnými oslavami.
Americké Happy holidays namiesto Merry Christmas
Známe želanie "Merry Christmas" (Veselé Vianoce) Američania nahradili novým univerzálnejším slovným spojením "Happy holidays" (Šťastné sviatky). Vianočný stromček zase premenovali z "Christmas tree" na "Holiday tree" (sviatkový strom).
Okolo nových výrazov sa síce rozprúdila v USA veľká diskusia, ale zmeny akceptujú všetci. Dôvod na ne bol jednoduchý. Pozdrav Veselé Vianoce napríklad v New Yorku, najkozmopolitnejšom meste sveta, nebol dostatočne výstižný. Neodrážal tradície a zvyklosti náboženstiev, ktorých predstavitelia tu našli svoj nový domov. Zatiaľ čo si kresťania 24. decembra sadajú za štedrovečerný stôl, pre moslimov je to úplne bežný pracovný deň. Vianoce neoslavujú napríklad ani príslušníci židovského vierovyznania. Niet preto divu, že najmä obyvatelia New Yorku si novú formu želaní osvojili bez problémov.
V obchodnej a finančnej metropole východu USA, kde žijú ľudia zo všetkých kútov našej planéty, odpadla teda starosť so zisťovaním, či a podľa akých tradícií ten či onen kolega, alebo spolupracovník oslavuje vianočné sviatky. Touto najnovšou nuansou majú Vianoce v New Yorku tu najmedzinárodnejšiu podobu. Vystihujú nálady a národné obyčaje ľudí z celého sveta, presne podľa toho, aké tradície a zvyky si so sebou na americký kontinent priviezli. Všetkých spája iba účasť na predvianočnom nákupnom ošiali, ktorým je New York obzvlášť známy, a sviatočná výzdoba. Rešpektujú ju všetci, bez ohľadu na to, či Vianoce oslavujú, alebo nie.
Najkrajším a neodmysliteľným symbolom Vianoc sa stal vianočný stromček. Obľúbili si ho ľudia na celom svete. Jeho história sa začala písať v nemeckom protestanskom prostredí. Nevie sa presne, v ktorej krajine si ľudia na Vianoce začali ozdobovať svoje príbytky ozdobenou drevinou. Ale v podobe, v akej vianočný stromček poznáme dnes, existuje už viac ako 400 rokov.
