Tomáš, Kristínka, Mirko, Aďka, Dominik a Majko, ktorí štyri roky prežili v Detskom domove v Železnej Breznici v okrese Zvolen, majú nových náhradných rodičov. Súd vyhovel žiadosti Milana Daniela, ktorý požiadal súd, aby mu šiestich súrodencov zveril do pestúnskej starostlivosti.
Po doručení súdneho rozhodnutia museli deti bezodkladne opustiť detský domov. Zároveň aj Základnú školu v Budči, ktorú štyria z nich navštevovali. Tá sa po ich odchode zmenila na slzavé údolie. Žialili učitelia aj spolužiaci.
Súdne rozhodnutie je novým začiatkom nielen pre súrodencov, ale aj pre Milana Daniela a jeho priateľku Zuzku Némethovú, ktorá končí štúdium na vysokej škole. Doteraz bezdetný pár sa zrazu bude starať o šesť detí.
Z ôsmich zostali šiesti. Dvoch najmladších dal súd hneď na adopciu do Talianska. Z tých, čo zostali, je najmladšia sedemročná Aďka (na snímke s Milanom Danielom).
Roky príkoria
V detskom domove sa šiesti súrodenci Horváthovci ocitli po krátkom pobyte v diagnostickom ústave v Ružomberku, kde robí Milan Daniel vychovávateľa. Deti, zakríknuté, vychudnuté, vyslabnuté, s početnými modrinami a opuchmi na tele, odobrali rodičom, pretože otec, agresívny alkoholik, ich psychicky aj fyzicky týral a matka ich pred ním nedokázala ubrániť. V ústave sa spoločne učili základné veci; jesť príbormi, používať sociálne zariadenia. Učili sa nemať strach z ľudí.
Súrodencov najskôr umiestnili do domovov po celom Slovensku. Milan Daniel, ktorý tiež vyrastal v detskom domove a dnes je predsedom občianskeho združenia Minibodka pomáhajúceho chudobným a týraným deťom, sa podujal dať roztratených súrodencov dohromady. Časom medzi nimi vzniklo silné citové puto a Milan robil všetko pre to, aby mohol dať deťom domov a lásku. Pocit kompletnej rodiny. To, čo on ako dieťa nepoznal.
Skladali rodinu
Trpký osud súrodencov Horváthovcov dojal ich spolužiakov aj učiteľov v Budči. Začali robiť rôzne charitatívne akcie, oslovovali podnikateľov, samosprávy, aby im pomohli získať peniaze na dom, v ktorom by mohli súrodenci s Milanom Danielom bývať. „Dodnes sa nám podarilo získať 7777 eur, je to taká zvláštna zhoda sedmičiek," povedala učiteľka Alena Ostrihoňová, ktorá rozbehla celý kolotoč podujatí či verejnej zbierky na to, aby súrodencom pomohli poskladať novú rodinu.
Milanovi Danielovi sa podarilo tento rok kúpiť starší dom v dedinke Svätá Mária na východnom Slovensku. „Peniaze, ktoré sme získali, na kúpu domu, samozrejme, nestačili. Milanovi však prišiel do cesty človek, ktorý nechce byť medializovaný. Požičal im 450-tisíc korún na zaplatenie domu a 300-tisíc im venoval na jeho rekonštrukciu. Je bohatý, ale aj šľachetný," dodala učiteľka.
Dom už budúca rodina mala, cez letné prázdniny si ho deti samé vyriadili. No ešte museli prejsť tortúrou súdneho procesu, netušiac, aké bude rozhodnutie. Ich otec hrozil, že na adopciu nedá súhlas. Napriek hrozbám sa proti rozsudku súdu napokon neodvolal. „Kika mu poslala list, prosila ho, nech ich nechá odísť. Milan bol dokonca u nich prihovoriť sa za deti."
Súdne rozhodnutie si ani neprevzal, a tak od decembra nadobudlo právoplatnosť. No nikto nerátal s tým, že deti budú musieť okamžite opustiť detský domov. Deti zatiaľ odišli za Milanom Danielom do Ružomberka. Ich dom vo Svätej Márii ešte potrebujú dokončiť a zariadiť, a tak sa zatiaľ všetci delia o Milanov jednoizbový služobný byt. Vianoce už však chcú tráviť v novom dome.
Deti naučil Milan Daniel modliť sa a dal ich aj pokrstiť. Preto ho volajú "krstný". FOTO: JÁN MIŠKOVSKÝ
Bez rozlúčky
Do zimných prázdnin budú deti chodiť do školy v Ružomberku. Ich náhly odchod zo školy v Budči všetkých zaskočil. „Prišiel čas, keď museli odísť. Hoci som sa snažila deti na to pripraviť, ich náhly odchod tu spôsobil veľký plač a zo školy sa stalo slzavé údolie. Prišla som na hodinu medzi deviatakov, kde chodil Mirko s Kikou, a dievčatá plakali. Test zo slovenčiny sme písali so slzami v očiach," priznala.
„Iné to nebolo ani u piatakov. Hoci je Majko veľký beťár, aj tu sa ukázali silné väzby. Tie malé dievčatká sa rozplakali a keď som písala na tabuľu, zrazu som zozadu začula srdcervúci plač. Bol to malý Leon, Majkov kamarát. Plakal tak silno, že som ho nedokázala zastaviť. Bol to náročný deň. Nikdy nezabudnem na to, aká uslzená som učila osobné a privlastňovacie zámená. Hoci sme im všetci nesmierne priali, aby ich Milan dostal do pestúnskej starostlivosti, ich odchod bol veľmi bolestivý. Všetkých nás hlboko ranil."
