SEBECHLEBY. Vinohradnícka sezóna vrcholí. Strapce hrozna opúšťajú vinohrady, aby sa o pár týždňov dostali na stoly v podobe vín. S vínom je neodmysliteľne spojená aj rezervácia ľudovej architektúry Stará Hora, neďaleko Sebechlieb. Stopäťdesiat pivníc v nej ľudia vykopali na ochranu pred nájazdmi Turkov, neskôr prišli na to, že sa výborne hodia na uskladnenie potravín a samozrejme vína. Víno a Stará Hora odvtedy patria k sebe.
Sezóna bola dobrá
Peter Uhler sa vinohradníckemu remeslu priúčal už odmalička. Od otca, starého otca... Neskôr chodil na vinohradnícku školu, až napokon vo viniciach odpracoval štyridsať rokov. „Na družstve som robil vincúra," vysvetlil. Vinohradníka nájdete v obci hádam v každom dvore. „Áno, vinohradníci sme všetci, len víno nemáme všetci rovnaké," dodal s úsmevom. V súčasnosti má na starosti jedenásť hektárov vinohradníckej spoločnosti, okrem toho sa stará aj o svoj vinohrad. Tohtoročná sezóna vraj bola dobrá, horšie je to s ďalším využitím hrozna. „Tento rok nikto nechce kupovať hrozno," skonštatoval nespokojne P. Uhler a dodal: „A ak je záujem, tak sú výkupné ceny doslova likvidačné."
Lacné vína
Návštevníci Starej Hory si tu a tam kúpia od domácich vinohradníkov víno priamo z pivníc, ale že by išlo o veľký záujem, sa nedá povedať. Podľa vincúra stále klesá záujem o kvalitné vína priamo z pivníc. Víno sa predáva čoraz menej, čo samozrejme súvisí s dovozom lacných vín zo zahraničia. Akú môže mať takéto dovezené víno hodnotu, keď na ňom zarobí nielen výrobca, ale aj dovozca a samozrejme predávajúci? A napriek tomu je lacnejšie ako domáca produkcia.
Pamiatkári nič nedovolia
Pivnica, ktorú má na Starej Hore, je vykopaná pred viac ako tristo rokmi. Za tureckých vpádov. „Toto je ešte malá pivnica, sú tu aj oveľa väčšie a priestrannejšie," vysvetlil Peter Uhler. Majiteľov pivníc trochu hnevajú pamiatkári, ktorí vraj nedovolia žiadne väčšie úpravy a výstavbu. Väčšina to rešpektuje, no zďaleka nie všetci.
Ako piť? Nepiť!
Vo svojej pivnici má P. Uhler nielen víno od vlani, no aj osemročné a dokonca tridsaťpäťročné. Vína si totiž archivuje. Ako nám povedal, víno je najlepšie skladovať naležato v sklenených fľaškách, s korkovými zátkami. Tie sa musia ešte zavoskovať.
Väčšinu sudov zdedil od svojich predkov. Niektoré sú ciachované ešte za Slovenského štátu. „Vtedy chodili financi a na každý sud vyrazili ciachu. Aby vedeli, kto koľko vína vyprodukuje a akú má zaplatiť daň," vysvetlil.
Sám vincúr víno pije iba málokedy, pri svojej robote si to ani nemôže dovoliť. Ako sám povedal, už v škole ich učili ako správne piť: „Jednoducho nepiť. A keď mi chutí, dám si za pohár a dosť. Ten stačí." Človek musí byť triezvy, aby sa vedel dobre postarať o vinohrad, víno aj pivnicu.
