ZVOLENSKÁ SLATINA. „Už dlhší čas som vedel, že takýto šport existuje. Mal som oň záujem, preto som sa prihlásil na amatérsku súťaž. Spoznal som tam trénera, a tak to celé nejako začalo," spomína na svoje začiatky dnes už 22 - ročný Daniel. Návod i pokyny si prečítal na internete. „Na súťaž som sa začal pripravovať pred dvomi rokmi, vtedy úplne sám. Na internete som si prečítal, ako to vlastne chodí."
Pod dohľadom súčasného trénera Karola Repiského trénuje dvakrát týždenne v Žarnovici. „V predsúťažnom období cvičím častejšie, jednoduchšie tréningy som si schopný odtrénovať aj sám vo Zvolene," hovorí rodák zo Zvolenskej Slatiny.
Príprava na samotnú súťaž si vyžaduje celého človeka, dokonalú regeneráciu, oddych a v neposlednom rade vyvážený tréningový plán. Ako však priznáva, zatiaľ nikdy nemusel diétovať. „Nemusím dodržiavať striktné pravidlá, čo sa týka odopierania si vecí. Existujú doplnky výživy, ktoré používam, avšak nemajú nahrádzať stravu, len dopomôcť k regenerácii. Okrem iného som bol testovaný na prítomnosť nepovolených látok, samozrejme, s negatívnym výsledkom."
Hoci trojboj na Slovensku nepatrí k populárnym športom, svojich nadšencov si našiel. Mnohí vďaka svojim výkonom stavajú latku poriadne vysoko. „Sú ľudia, ktorí prídu na súťaž raz v roku, iní chodia pravidelne. Teraz nás je približne tristo. Tu to nie je ako v tenise, raz prídem, vyhrám, prehrám. Každý tu vie, na čom je, pretože činku neoklameš. Ľudia si vedia zistiť - aha, tak prví traja majú výkony vyššie než je moja „maximálka", nemám šancu umiestniť sa, tak teda nejdem," vysvetľuje.
Štartu na majstrovstvách sveta predchádzali v Danielovom prípade dve ligové súťaže. „Zúčastnil som sa ligových súťaží v Bratislave a v Žarnovici, kde som si splnil limit a môj výkon mi zaručil postup na majstrovstvá sveta." Tie tohtoročné sa konali vo francúzskom meste Saint Avold. Pätnásť svetových krajín a dvestotridsaťšesť účastníkov sľubovali vysokú profesionálnu úroveň.
Slatinčan Daniel Maľa úspešne reprezentoval Slovensko vo Francúzsku. FOTO: ANNA ĎURIŠOVÁ
Hájiť farby Slovenskej republiky sa vybrala tridsaťšesťčlenná výprava. Vo Francúzsku strávila päť dní. Samotná súťaž pozostávala z kategórií, do ktorých boli jednotliví súťažiaci zaradení podľa váhy a veku. Osemdesiatkilový trojbojár si musel splniť limit. „Ja som junior a kategória je do 82,5 kg. Limit v mojej kategórii na majstrovstvá sveta bol 172,5 kilogramu, hoci môj osobný rekord mimo súťaže sa vyšplhal na okrúhlych 190 kilogramov." Spomedzi súťažnej dvanástky sa napokon radoval z druhého miesta.
Pokračovať v zabehnutom súťažnom tempe by chcel aj nasledujúci rok, kedy dejiskom majstrovstiev sveta má byť Trnava. „Budúci rok som stále junior. Chcel by som dosiahnuť ešte lepšie pozície a kvalitnejšie výsledky v ďalších disciplínach trojboja, ako sú drep a mŕtvy ťah," prezrádza mladý študent, ktorý by si chcel časom založiť svoj vlastný klub a dať tak športu vo svojom kraji iný rozmer.
Skutočnosť, že tento šport možno pestovať neobmedzene, potvrdil najstarší tohtoročný pretekár, ktorý mal 74 rokov. „Niektorí ľudia to robia celý život, je to však náročné nielen čo sa týka zdravia a výdrže, ale predovšetkým financií. Mojimi sponzormi sú mama a ja. Doteraz som čakal na nejaký lepší výsledok. Na základe toho, že som sa umiestnil na medzinárodnej súťaži si myslím, že bude ľahšie nájsť niekoho, kto by ma sponzoroval."
Svoje dvere do tohto športu sa ešte len chystá otvoriť. „Ak mi zdravie dovolí, budem sa snažiť stať sa majstrom sveta. Ten jeden stupienok sa však často môže zdať ako míľový krok," uzatvára.
Autor: Anna Ďurišová
