ZVOLEN. Približne dve desiatky rodín si vo štvrtok prevzali kľúče od nových nájomných bytov na zvolenskom sídlisku Zlatý potok. Viacerí neskrývali emócie, radosť z pocitu, že sú „konečne vo svojom". Nie sú.
S rovnakými pocitmi sa pred šiestimi rokmi sťahovali ľudia do nájomných bytov na Sekieri. Sú to prvé bytovky s nájomnými bytmi postavené vo Zvolene. Dnes o strechu nad hlavou niektorí prichádzajú, priveľa zarábajú.
Nekompromisná politika
Byty na Sekieri mesto postavilo z nenávratnej dotácie ministerstva výstavby, tá pokryla 50 percent nákladov, a z úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Z úveru, ktorý bude splácať tridsať rokov, financovalo mesto ďalších 50 percent nákladov. Pri výstavbe bytov na Zlatom potoku sa už pomer zmenil; dotácia ministerstva pokrýva 30 percent nákladov, úver 70 percent.
Ministerstvo dotáciu poskytuje mestám a obciam s podmienkou, že nájomné môžu s ľuďmi uzatvárať najviac na tri roky. Ak spĺňajú požadované kritériá, nájomné s nimi môžu uzavrieť opakovane. Jedným z kritérií je aj najvyššia hranica príjmu, ktorá nesmie presiahnuť trojnásobok životného minima.
Zvolenská samospráva si k podmienkam pridala vlastnú; minimálnu hranicu príjmu, aby sa vyhla neplatičom. Ľudia sa tak ocitli vo finančných mantineloch. Ak ich prekročia, byt musia uvoľniť.
Keďže do minulého roku slovenská ekonomika rástla, ôsmim rodinám v nájomných bytoch na Sekieri sa domáci rozpočet vylepšil. V dôsledku vyšších príjmov musia byty opustiť. Nájomníci spísali petíciu a so žiadosťou o prehodnotenie kritérií ju zaslali mestu, ministerstvu výstavby, úradu vlády, kancelárii prezidenta. Nepochodili. Zo všetkých miest dostali odpoveď: nemôžeme vám pomôcť.
Filozofia výstavby nájomných bytov daná ministerstvom hovorí o dočasnej pomoci mladým rodinám, kým si nenašetria na vlastné bývanie. Ministerstvo však nerieši spôsob splácania úveru a jeho ťarchu mestá a obce posunuli na plecia nájomníkov, keď im ju zakomponovali do nájomného. Napríklad dvojčlenná domácnosť na Sekieri platí mesačne za nájomné a služby približne 166 eur (5-tisíc korún), štvorčlenná 298 eur (9-tisíc korún). Mnohí žijú od výplaty k výplate. Šetriť veľmi nemajú z čoho, preto sa snažili presadiť zvýšenie hranice príjmu na štvornásobok životného minima. Aj vzhľadom k výraznému zvýšeniu cien nehnuteľností za posledné roky.
Znova na začiatku
„Štát nám absolútne nepomáha," hovorí Miroslav Vričan, ktorý žije v trojizbovom nájomnom byte na Sekieri s manželkou a dvoma dcérami. „Prevýšili sme síce trojnásobok životného minima, ale nie natoľko, aby sme sa mohli rozhadzovať. Dcéry študujú vysokú školu a keď sme sa vlastnou zásluhou dostali na vyšší životný štandard, keď sme si mohli konečne prilepšiť, sme znovu na začiatku. Znovu sa dostávame do finančnej tiesne, pretože si musíme vziať úver a vyriešiť si bývanie."
Štát podľa neho núti ľudí klamať, obchádzať zákon. „Núti ich nepriznať príjem, aký majú. Nám napríklad právnik poradil, aby sme sa rozviedli, aby sa byt posudzoval iba na príjem manželky a dcér. Alebo prihlásiť na trvalý pobyt niekoho, kto nemá vysoký príjem. Keby štát teraz tieto byty ľuďom predal, dostal by peniaze za výstavbu späť. V čase finančnej krízy by to štátu pomohlo, za tie peniaze by mohol stavať ďalšie byty." Myslí si, že je to určite lepšie riešenie ako striedanie nájomníkov v bytoch, ktorí k nim tak nebudú mať žiadny vzťah a byty za tridsať rokov zdevastujú.
Dnes hovorí, že keby pred šiestimi rokmi tušil, že byt budú musieť uvoľniť, do nájomného bytu by nešli. Zmluva je, samozrejme, neúprosná, ľudia ju podpísali so všetkými podmienkami. No keď sa pred šiestimi rokmi do bytov na Sekieri sťahovali, neoficiálne sa na magistráte hovorilo o tom, že kto bude nájomné pravidelne platiť, zmluvu mu automaticky predĺžia.
V neistote
Scenár, že niekto bude kritériám vyhovovať 24 rokov a potom zrazu bude musieť byt uvoľniť, nie je vylúčený. Nájomník, ktorý sa nasťahuje po ňom, si byt po šiestich rokoch, keď bude úver splatený, bude môcť odkúpiť. „Nie je to spravodlivý systém," pripúšťa primátor Miroslav Kusein," ale je to skôr otázka pre zákonodarcov. Nájomné byty nie sú stavané na dobu tridsiatich rokov pre jedného nájomníka. Riešia problematiku rodín, ktoré momentálne nemajú dosť peňazí na vlastný byt či dom, ale predpokladá sa, že časom sa „postavia na nohy" a budú si môcť dovoliť vlastné bývanie. Je to filozofia, ktorá je daná zákonom a my ju musíme rešpektovať."
Ľudí do nových bytov vyžrebovali
Nájomníkov, ktorí si vo štvrtok prevzali nové nájomné byty na sídlisku Zlatý potok, vyžreboval magistrát spomedzi 56 záujemcov spĺňajúcich stanovené kritériá pre tento druh bývania. V bytovke je sedem 1-izbových a trinásť 2-izbových bytov. Rozpočet stavby dosiahol 1 014 600 eur. Na financovanie získalo mesto dotáciu od ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja vo výške 237 370 eur a úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania 616 457 eur. Výstavbu mesto spolufinancovalo sumou 160 765 eur.
Nový bytový dom s nájomnými bytmi je štvrtým a zároveň posledným na sídlisku Zlatý potok. „Jeho výstavbou sa táto časť mesta v zmysle územného plánu a zámeru mesta uzatvorila," povedal primátor Miroslav Kusein.
Mesto v súčasnosti eviduje približne 1200 žiadostí o byty. Doteraz postavilo približne dvesto nájomných bytov, prvé vyrástli na Sekieri. Eštev tomto roku chce začať stavať ďalších 178 nájomných bytov; 43 v novom bytovom dome na Rákoši, zvyšné vzniknú prestavbou objektov v areáli bývalých kasární na Balkáne. Peniaze na stavbu chce znova získať z ministerstva výstavby a zo Štátneho fondu rozvoja bývania.
(moj)
