Aktivisti tvrdia, že na ich výrub nie je žiadny racionálny dôvod. Podľa úradu životného prostredia nemajú smreky na námestiach žiadnu perspektívu.
ZVOLEN. Stromy, ktoré rastú pri rímskokatolíckom kostole sv. Alžbety vo Zvolene, sa rozhodlo mesto vyrúbať. Združenie Slatinka chcelo výrub zastaviť viacerými argumentmi. Obvodný úrad životného prostredia ich nepovažoval za opodstatnené a rozhodnutie mesta potvrdil.
Z centrálneho zvolenského námestia od začiatku jeho rekonštrukcie v roku 2006 odstránili približne 80 stromov a niekoľko kríkov. Niektoré mesto nahradilo novými. Na priestranstve pri kostole má zaniknúť deväť smrekov.
Výhľad na kostol
Výrub stromov zdôvodňuje mesto ich zhoršeným zdravotným stavom a tiež znehodnoteným výhľadom na fasádu kostola, povedala Jana Paulíková zo združenia Slatinka.
„Stromy sčasti zakrývajú výhľad na zadnú časť kostola. Argument o odkrytí kostola použil v roku 2006 krajský pamiatkový úrad, no odvtedy už značné množstvo stromov z námestia odbudlo. Deväť stromov výhľad určite neruší, takýto argument je scestný."
Paulíková odmieta aj tvrdenie, že smreky pichľavé nie sú vhodné do mestského prostredia. „Ak dokážu aj v takýchto extrémnych podmienkach v pohode existovať, nie je žiadny racionálny dôvod na ich vyrúb."
Posledné ihličnany
Paulíková, ktorá vyštudovala ekológiu lesa a v súčasnosti si robí doktorát z fytopatológie, čo je rastlinná patológia, neuznáva ani metodiku, ktorou skúmali zdravotný stav stromov. „Posudok mesto objednalo na náš podnet. Žiadali sme, aby sa zistili príčiny chradnutia a možnosti, ako stromy ošetriť. Spoločnosť použila metodiku, aká sa používa na stromy rastúce samostatne, no nedá sa použiť na stromy v skupine, pretože takýto porast sa správa inak."
Žiadneho biotického škodcu alebo jedinú skutočnú príčinu chradnutia stromov expertíza podľa Paulíkovej nepreukázala. Hoci pripustila, že technická univerzita potvrdila metódu za štandardne používanú na celom svete, s jej stanoviskom nesúhlasí. „Je to veda, ktorej nerozumejú ani ľudia od fachu, ako sú lesníci či botanici, aj keď istým spôsobom rozumejú stromom. No sú veci, ktoré sa využívajú vyložene v arboristike, v starostlivosti o choré stromy."
Združenie svoj protest podporilo petíciou. Tá podľa stanoviska mesta s 537 podpismi nereprezentuje verejný záujem. „Podpisy sme zbierali týždeň, bola zima," povedala Paulíková. „Nemyslím si však, že ide o nereprezentatívny počet, pretože proti výrubu stromov od začiatku rekonštrukcie námestia bolo už niekoľko petícií a tých podpisov, ktoré sme odovzdali mestu, bolo viac ako 18-tisíc."
Paulíkova dodala, že výrub sa týka posledných ihličnanov, ktoré na námestí ešte ostali.
Pohľad na centrálne zvolenské námestie. Foto: Ľubica Mojžišová
Zeleň pri kostole bude
Primátor Miroslav Kusein podotkol, že neschvaľuje nepremyslené rúbanie stromov. „Ak chceme dokončiť plochu okolo kostola so zakomponovaním archeologických nálezov, ktoré sa na tomto mieste našli, musíme na nej urobiť zásahy." Mesto pripravuje projekt, s ktorým sa chce uchádzať o dotácie z eurofondov. Peniaze chce použiť na úpravu plochy okolo kostola, na Park Alexandra Domana a na obnovu Tehelnej ulice. Sumu, o ktorú chce požiadať, zatiaľ nevyčíslili.
„Priestor pri kostole bude vyzerať pekne a budú na ňom aj zelené plochy, aj stromy, ale nie smreky, ktoré na námestie naozaj nepatria," dodal.
Homolová: Smreky pri kostole nemajú perspektívu
Smreky pichľavé sú cudzokrajnými drevinami. Okolo zvolenského kostola boli vysadené v šesťdesiatych rokoch, keď sa považovali za „módnu drevinu", povedala Marta Homolová, odborný radca ochrany prírody a krajiny Obvodného úradu životného prostredia vo Zvolene.
„Predpokladalo sa, že dobre znášajú imisie, nie sú náročné na pôdu a sú odolné voči mrazu. Časom sa ukázalo, že nie sú odolné voči biotickým škodcom, napríklad na smrekoch vo Zvolene je silný výskyt škodcu psota americká," dodala. Podľa nej nemajú ani historickú hodnotu, typickou pre Slovensko je lipa.
„Expertíza preukázala možné zlyhanie stability smrekov, čo je na takomto frekventovanom mieste rizikom. Žiadne ošetrenie ich stav zásadne nezlepší, nemajú žiadnu perspektívu. O tri či päť rokov by sme ich aj tak museli odstrániť. Myslieť musíme aj ekonomicky; aby sa zrekonštruovaná plocha pri kostole s novou dlažbou potom znova nenarúšala."
Homolová pripomenula, že najhodnotnejších drevín na námestí, akými je lipová aleja či červenolisté buky, sa rekonštrukcia nedotkla.
(moj)
Jedným z argumentov na odstránenie smrekov je znehodnotený výhľad na fasádu kostola.
