KORYTÁRKY. Niekoľko desiatok fujaristov sa zíde v sobotu v Korytárkach na 11. ročníku celoslovenskej prehliadky hráčov na tento originálny slovenský hudobný nástroj. Jediné podujatie svojho druhu v krajine je spojené so zasadnutím Spolku slovenských fujerášov. Spolok má v súčasnosti približne 60 členov, medzi nimi sú aj nadšenci hry na fujaru z Francúzska a Japonska.
Podujatie otvorí v sobotu popoludní vernisáž výstavy obrazov Detvianskej umeleckej kolónie, ktoré sú zamerané na krajinu Podpoľania. Vitajte pod Mníchom je názov uvítacieho programu, ktorý organizátori pripravili pri príležitosti otvorenia nového amfiteátra za kultúrnym domom.
Nasledovať bude cyklický program Spomienky starých nôt fujár, venovaný Pavlovi Hudecovi zo Starej Huty a v noci bude v dome kultúry zábava s ľudovou hudbou Karlíkovci. V sobotu by sa mal festivalu zúčastniť aj veľký nadšenec hry na tento nástroj, prezident SR Ivan Gašparovič.
V nedeľu dopoludnia sa uskutoční v tamojšom kostole slávnostná svätá omša pri príležitosti sviatku Panny Marie Karmelskej a popoludní galaprogram pod názvom Pieseň stromu.
Festival sa koná na počesť nestora detvianskych fujaristov Jozefa Rybára. Podľa jedného z organizátorov festivalu Romana Malatinca snahou organizátorov je uchovávať v povedomí tento ojedinelý hudobný nástroj a vzdávať hold starým výrobcom fujár. "Nejde nám o to posúvať fujaru k novým tvarom či k novým zvukom, ale uchovávať to pôvodné, čo nám zanechali naši otcovia a dedovia," uviedol Malatinec.
Fujaristi údajne poznajú 33 rôznych melódií, ktoré tento výnimočný nástroj môže vydať. Ostrý a jasný zvuk závisí od kvality dreva, ktoré je najmä z bazy, topoľa a agátu. Najkrajšie obdobie pre výrobcov sú Vianoce, keď podľa tradície putujú po kraji a hľadajú najlepšie drevo pod prvým snehom. Dodnes sa presne nevie, kedy sa na Slovensku objavila prvá fujara. Odborníci hovoria, že ju začali vyrábať potulní pastieri, ktorí sa v krajine pod Poľanou začali usadzovať niekedy v 15. storočí. Isté je, že už prastarí otcovia našich starých otcov niekedy na prelome 18. a 19. storočia fujary vyrábali. Syn legendárneho výrobcu fujár v Podpoľaní Jozef Rybár vlastní fujaru, ktorú vyrobil jeho prastarý otec pred 145 rokmi. Historické fujary majú dnes nevyčísliteľnú hodnotu. Ceny dnes vyrábaných fujár sa pohybujú od 200 do 500 eur (od 6000 Sk do 15.000 Sk), pričom cena závisí od kvality a výzdoby. Tie najkrajšie a najlepšie nástroje môžu dosiahnuť cenu aj okolo 1000 eur (30.126 Sk).
Fujara získala v poslednom čase na európskych fórach viacero ocenení ako originálny ľudový hudobný nástroj. V roku 2005 bola zaradená ako jedinečný kultúrny klenot do zoznamu UNESCO.
