Hoci už mladý spevák odišiel do nenávratna, jeho pesničky stále žijú. Od jeho predčasného odchodu do umeleckého neba uplynulo už 25 rokov.
Mladším jeho meno asi veľa nehovorí, ale generácia súčasných päťdesiatnikov a starších si ho pamätá veľmi dobre. Reč je populárnom slovenskom interpretovi a hudobnom skladateľovi, zvolenskom rodákovi Vladovi Oravcovi (1953).
Od jeho predčasného odchodu do umeleckého neba uplynulo už 25 rokov.
Idol mladých
Začiatkom 70. rokov bol tento talentovaný sympatický spevák s typickým chlapčenským hlasom idolom celej nastávajúcej mladej generácie. Jeho hlas sa však začal postupne vytrácať z éteru a jeho najúspešnejšie pesničky prespievali iní interpreti.
Odmalička rád spieval a prejavoval výrazný muzikantský talent. Ten si neskôr cibril v harmonikárskej triede profesora Winklera. Neskôr ho, už ako samouka, opantala hra na klavír a španielsku gitaru.
V 60. rokoch nebývalo pre mladé talenty v oblasti populárnej hudby toľko príležitostí ako dnes, a tak využil hneď prvú ponúknutú šancu a prihlásil sa ako 14-ročný do celoslovenskej súťaže amatérskych spevákov O zlatý erb mesta Brezna. Tam si ho všimol hudobný skladateľ Vojtech Wick, ktorý ho odporučil do vtedy populárnej televíznej súťaže Zlatá kamera.
Vlado Oravec na Bratislavskej lýre v roku 1975.
Stretáva dvorného textára
V Brezne sa spoznáva s ďalším spievajúcim Zvolenčanom Marianom Kološtom a od tejto chvíle začína ich veľmi plodná a úspešná spolupráca. Marian mu píše pôvodné slovenské texty na známe svetové hity ušité na mieru a primerané jeho veku. Výrazný medzník ich spolupráce tvorí účasť vo finále speváckej súťaže Zlatá ruža v Detve 1970, kde ich interpretácia piesní Svet a Zlatá rada získava mimoriadny divácky ohlas. Vzápätí prichádza ponuka z košickej televízie na realizáciu pesničiek do muzikálu A. Brezovského a J. Pavloviča Baran „B". Pribúdajú ďalšie rozhlasové nahrávky v košickom i bratislavskom rozhlase. Vladov hlas ide, najmä vďaka populárnej Modrej vlne, do éteru, mladí sa začínajú zaujímať o nezvyčajného interpreta a v Piešťanoch mu zakladajú prvý oficiálny fan klub. To už Vlado spolupracuje so skupinami Dina Stolára, Pavla Janíčka či s Caravan Soundom Petra Žarnovičana. Pri realizácii nemeckej verzie piesne Sedmospáč sa v Prahe stretáva so svojím idolom Václavom Neckářom a vzniká trvalé priateľstvo.
Jeho popularita rastie
Koncertuje v Poľsku, po bývalom Sovietskom zväze, spieva na X. svetovom festivale študentstva a mládeže v Berlíne 1973. Pravidelné účinkovanie v televíznych programoch ho posúvajú z roka na rok vyššie aj v ankete Mladého sveta Zlatý slávik a v čitateľskej súťaži časopisov Populár a Svet sa dokonca niekoľko rokov drží v prvej trojke medzi najobľúbenejšími interpretmi. V roku 1973 reprezentuje slovenskú populárnu hudbu spolu s Evou Kostolányiovou na írskom festivale Castebar. Dôverne spoznáva aj atmosféru Bratislavskej lýry, na ktorej súťaží v roku 1975. Intenzívne spolupracuje s Alojzom Čobejom, Petrom Hanzelym či Miroslavom Boháčom.
Zomiera mladý
Mimoriadne fyzické nasadenie, problémy najmä so životosprávou a účasť na rôznych komerčných podujatiach sa zákonite začali výrazne prejavovať na jeho zdravotnom i psychickom stave. Obrat k lepšiemu nepriniesol ani jeho vstup do manželstva, skôr naopak. To však už Vlado pôsobil v Bratislave a do Zvolena sa vracal len sporadicky.
V hlave i v notových zápisoch nosil nesmierne množstvo rozpracovaných nápadov, no zostali už len v rovine nerealizovaných plánov. Vážne sa zhoršujúci zdravotný stav a nalomená psychika mu ďalší rozlet už neumožnili. Zomrel v Bratislave 11. júna 1984 vo veku 31 rokov.
Hoci odišiel do nenávratna, jeho pesničky stále žijú. Profilového CD sa síce dodnes nedočkal, no z času na čas niektorá z nich zaznie z rozhlasového éteru a nostalgicky pripomenie, že Slovensko bolo na talenty vždy bohaté. A spevák, hudobník a skladateľ Vlado Oravec k nim bude vždy neodmysliteľne patriť.
Autor: mako
