ZVOLEN / BANSKÁ BYSTRICA. Nevyhovujúci pracovný čas, polemický spôsob odchytu a neraz aj zbytočne utratené zvieratá - to sú najčastejšie výhrady voči karanténnej stanici vo Zvolene, ktorej zriaďovateľom je Mesto Banská Bystrica.
Sťažnosťami sa už zaoberala aj Komisia životného prostredia pri Mestskom zastupiteľstve vo Zvolene. Jej predseda Miroslav Gálik potvrdil, že sa na nich s podnetom obrátili zástupcovia občianskeho združenia Pes v núdzi. „Bez overenia opodstatnenosti sťažností je predčasné hovoriť, či sa zakladajú na pravde. Navrhli sme preto preveriť všetky majetkovoprávne vzťahy, zmluvy a ich plnenie. Až keď budeme mať dostatok informácií, môžeme dať konkrétne návrhy na zlepšenie situácie," dodal Gálik.
Mesto Banská Bystrica výhrady odmieta. Hovorkyňa primátora Monika Pastuchová povedala, že sťažnosti na zbytočne utratené zvieratá sú neopodstatnené. „K týmto prípadom sa pristupuje, ak sa u zvieraťa počas pobytu objavia klinické príznaky závažného ochorenia, ak je agresívne, alebo sa mu nedarí nájsť nového majiteľa. Predtým však urobia ľudia z karanténnej stanice maximum pre to, aby opustené alebo týrané zviera dostalo druhú šancu a nového majiteľa."
V prípade dobrého zdravotného stavu je limit držania zvieraťa v útulku 60 dní a ak sú voľné kapacity, môže sa tento čas predĺžiť. Kapacita zariadenia je 60 kotercov, no nechcených zvierat z roka na rok pribúda. Aj preto chce Banská Bystrica stanicu modernizovať. Pripravuje sa rozšírenie a oplotenie pozemku, počet kotercov sa má zdvojnásobiť. Opraví sa tiež betónová plocha pred kotercami a vyrieši sa prepadlisko kalov s prívodom do žumpy.
Mnohé psy doplácajú na ľahostajnosť ľudí.
Elena Hricová z občianskeho združenia Súcit a pomoc, ktoré sa venuje týraným zvieratám, hovorí, že slovenské útulky a karanténne stanice často doplácajú na nečinnosť štátu. „Je smutné, že štát im nedokáže nijakým spôsobom pomôcť a celá ťarcha zostáva na pleciach samospráv či rôznych združení."
Existujúci zákon na ochranu zvierat je podľa nej v mnohých prípadoch iba prázdnym zdrapom papiera. „Legislatívne sme sa síce chceli priblížiť Európskej únii, ale v praxi má dodržiavanie zákona vážne trhliny. Keby štát vyžadoval od majiteľov zvierat, aby sa o ne riadne starali a postihoval ich za týranie, neboli by útulky a karanténne stanice doslova preplnené," dodala.
Pod taktovkou Slobody zvierat chcú preto občianske združenia upozorniť na nedodržiavanie zákona aj orgány únie. „Na Slovensku sa bežne stáva, že aktivisti podajú trestné oznámenie na zlé zaobchádzanie so zvieratami, no polícia to vôbec nerieši. V USA, ale aj vo vyspelých európskych štátoch majú aj takzvanú zvieraciu políciu, ktorá v podobných prípadoch reaguje veľmi promptne," povedala.
