ZVOLEN. Patril medzi hercov s neobyčajnou charizmou. Vysoký štíhly elegán, ktorého prezývali kovboj pre jeho ležérny štýl v obliekaní a neodmysliteľné kovbojky na nohách. Kolegovia na javisku ho obdivovali, kolegyne milovali.
Na herca bol pritom až príliš skromný, no aj táto skromnosť ho dokázala dostať medzi slovenskú špičku. Herec Andrej Mojžiš (1925).
Kvet kultúry a umenia
Za celoživotné dielo mu Banskobystrický samosprávny kraj udelil cenu Kvet kultúry a umenia. Ocenení získal Andrej Mojžiš viac, medzi inými Pribinov kríž II. triedy. Prezident mu ho udelil pred dvoma rokmi.
„Každé ohodnotenie takýmto spôsobom poteší. Každého povzbudí k tomu, aby to, čo robí, robil rád a ešte lepšie; aj keď v mojom prípade to už neplatí," zasmiala sa žijúca legenda zvolenskej činohry.
„Najkrajším ocenením je však určite aplauz diváka. Na konci predstavenia, aj na konci životnej púti," doplnil.
Rolu zohrala náhoda
Len máloktorý vidiecky herec dostal toľko príležitostí vo filme a televízii ako Andrej Mojžiš. Jeho charakteristický hlas si mnohí pamätajú aj z rozhlasových vĺn a z dabovaných filmov. Svoj herecký kumšt pritom nezdedil a k profesionálnemu divadlu sa dostal čírou náhodou. „Doma, v Kremnici, kde som sa narodil, som hral v ochotníckom súbore. Anton Vozár, ktorý v ňom hral tiež, nabral odvahu a prihlásil sa na konkurz do zvolenského divadla. Poprosil ma, či by som mu nešiel robiť sparingpartnera na dialóg. Súhlasil som. Prijali ho - aj so mnou, hoci ja som sa tam nehlásil. Ani sa mi nesnívalo, že sa budem živiť herectvom."
Herec Andrej Mojžiš so svojou manželkou. Zoznámil sa s ňou vo zvolenskom divadle, robila v ňom v administrácii. FOTO: ĽUBICA MOJŽIŠOVÁ
Bol ozdobou javiska
Ponuky prichádzali z viacerých divadiel. Z Martina, Nitry, Prešova, Košíc, aj z Bratislavy. Hoci väčšina hercov jeho kvalít si to nasmerovala do hlavného mesta, on zvolenskú činohru za Národné divadlo nevymenil. „A prečo by som mal? Veď aj tu sú ľudia," zdôvodnil.
Ľudia ho pravidelne pristavujú na ulici, vraj im chýba na javisku. Bol jeho ozdobou. Stačilo, že sa objavil len na okamih a scéna razom ožila. „Som rád, že si ma ešte držia ľudia v pamäti, no už mám osemdesiatštyri, na javisko som už starý. Sily už nie sú také, aké boli kedysi."
Po prekonaní dvoch infarktov mu v septembri voperovali kardiostimulátor. „Žijem už na strojčekoch, ale čo už, taký je život. V tomto veku je to normálne." Priznal, za javiskom sa mu cnie, „doma je to trochu nuda, ale dá sa to vydržať." Úplne sa však z neho nevytratil. Stále účinkuje ako rozprávač v inscenácii Hugo Karas, ktorú vo Zvolene režijne pripravil Jakub Nvota.
Ocenenia Kvet kultúry a umenia za rok 2009, ktorý udeľuje Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) za výnimočné tvorivé výkony nositeľov kultúry a umenia v oblasti umeleckej tvorby, záujmovo-umeleckej činnosti, kultúrno-výchovnej práce, ľudovo-umeleckej tvorby a ochrany kultúrneho dedičstva získalo v Divadle J.G. Tajovského vo Zvolene osem jednotlivcov.
Okrem herca Andreja Mojžiša ocenenie získala riaditeľka regionálnej knižnice v Kremnici Klára Kislingová, manažér regionálnej knižnice v Lučenci Pavol Urbančok a zberateľka tradičnej ľudovej kultúry z Tekovskej Breznice Mária Kasanová. Cenu udelili tiež hercovi Bábkového divadla na Rázcestí v Banskej bystrici Štefanovi Piššovi in memoriam, výrobcovi fujár z Kokavy nad Rimavicou Pavlovi Bielčíkovi, folkloristke z Telgártu Márii Knížkovej a dlhoročnej riaditeľke Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici Marianne Bárdiovej.
