HRIŇOVÁ. Autorská výstava fotografií, na ktorej predstavil svoju viac ako štyridsaťročnú tvorbu Viliam Kršteník z Hriňovej, sa skončila v hriňovskom kultúrnom stredisku uplynulý víkend.
„Svoje najlepšie fotografie som si vždy odkladal a teraz, keď ma z odboru kultúry požiadali, či by som neurobil výstavu, povedal som si - prečo nie," vysvetlil dôvody výstavy amatérsky fotograf.
Digitálom nikdy nefotil
Fotografovanie je jeho koníčkom na celý život, hoci za posledné štyri roky Viliam Kršteník už nič nenafotil. Nedovoľujú mu to choré oči.
Podstatné je tiež ekonomické hľadisko. Dnes je klasická čiernobiela fotografia oveľa drahšia ako moderná farebná a digitálna. Všetky svoje fotky fotil iba na film, digitálny fotoaparát ani nevyskúšal.
Aby nafotil tisícky fotiek, musel sa často pohybovať v teréne. Niektoré robil aj z lietadla.
Medveďa lákali medom
Autorská výstava nemala žiadnu tému, športové fotky viseli vedľa fotografií zvierat a krajiny. „Toto som nafotil u kamaráta na záhrade, kde mal malého srnčeka. Už ho ani nemohli pustiť do voľnej prírody, pretože akonáhle sa dotknete malého srnca, matka ho nechce," ozrejmil okolnosti vzniku fotografie.
Podobne fotil medveďa. Nenašiel ho vo voľnej prírode, ale v chlieve. „Medveďa chytil horár Prítula na Priehaline. Keď som sa dozvedel, že ho má stále doma, hneď som išiel za ním." O malom medveďovi vraj rozhodovalo ministerstvo. Cez vedenie štátnych lesov vydalo pokyn, aby horár medveďa choval doma. Mal ho až do jesene vo svojom chlieve. Potom ho predali do Nemecka za valuty. Tam údajne prežil päť rokov vo voliére, kým ho neskosila choroba.
Fotenie medveďa nebolo jednoduché. „Aby sme ho dostali na slnečné svetlo, namočil horár varešku do medu, tú mu dal ovoňať a pomaličky ho dotiahol až k dverám. Tam som ho už mohol odfotiť," dodal.
Neodfotil všetko, čo si zaumienil
S fotografiou začínal ako študent na vysokej škole v Brne. V Martine sa už stal členom fotoklubu, rovnako v Ružomberku. Neskôr v Detve a Hriňovej robil vedúceho fotokrúžku. Najviac fotografií na výstave však pochádzalo práve z Podpoľania.
Napriek rokom práce sa ani zďaleka nepodarilo Viliamovi Kršteníkovi odfotiť všetko, čo si zaumienil. „Dozvedel som sa, že kedysi baníci vŕtali do Poľany a hľadali mangánovú rudu. Čo našli, to už neviem, no chcel som fotiť v štôlňach, ktoré vyvŕtali. Mal som však iba normálny blesk a ten nestačil. Potreboval som viac osvetlenia, a tak som tému nedokončil. Čaká na niekoho iného." Štôlňa, v ktorej chcel fotiť, je dopoly zaplavená vodou. Je kryštálovo čistá. Spádovým vodovodom napája domy na Raticovom vrchu.
Pokladom hriňovskej prírody sú podľa Kršteníka hriňovské medze. „S nimi som často bodoval na súťažiach. Za socializmu sa mnohé na Slovensku zorali a takéto pekné ako u nás už všade nemajú," dodal.
