ZVOLEN. Prvé pltnícke združenie na Hrone, ktoré sídli vo Zvolene, by chcelo začať tohtoročnú pltnícku sezónu na prelome apríla a mája. Plte by sa mali plaviť medzi Banskou Bystricou a Revišťom, najvyužívanejšia však ostane krátka trať Budča - Hronská Dúbrava. Konkrétny termín pre začatie sezóny určia až po rozhodnutí Štátneho plavebného dozoru.
„Podmienky, ktoré musíme spĺňať, sú veľmi prísne. Naše plte slúžia nielen ako turistická atrakcia, musia byť z každej stránky bezpečné aj pre našich klientov," povedal Vladimír Ivanko z pltníckeho združenia.
Zimnú sezónu preto využili na opravu štyroch pltí. Ivanko dodal, že hoci sú plte skonštruované veľmi kvalitne, pravidelnej údržbe sa nevyhnú.
„Tento rok sme na nej spolupracovali aj so študentmi strednej drevárskej školy, ktorí majú dostatočné poznatky o práci s drevom," konštatoval. Preveriť musia nosnosť pltí, urobiť nové nátery a zabezpečiť plavidlá pred zatekaním.
Uprednostnia výlety
Najväčšie obavy majú pred sezónou z finančnej krízy a jej dosahu na cestovný ruch, ako aj z nízkej hladiny Hrona. Tá im robila v predchádzajúcich rokoch nemalé problémy. „Nie raz sa nám pre nízku hladinu rieky stalo, že sme museli zrušiť dohodnutú plavbu. Máme presne predpísanú výšku hladiny, pri ktorej môžu ísť plte na vodu," dodal. Aj to je jeden z dôvodov, prečo chcú v tejto sezóne obmedziť pravidelné plavby a uprednostniť pltnícke výlety na dohodu.
Pravidelné plavby pltníci obmedzia, uprednostnia dohodnuté výlety. FOTO: JÁN KROŠLÁK
Po šesťdesiatich rokoch
Takzvané Tancujúce plte na Hrone, ako zaujímavý projekt pred niekoľkými rokmi nazvali, vrátil Hronu tradíciu pltníctva po takmer 60-ročnej odmlke. Dnes už obnovená tradícia neslúži sa splavovanie dreva, ale výhradne na turistické účely. Sú tomu prispôsobené aj plte.
História pltníctva na Hrone je však veľmi stará a podľa niektorých archívnych dokumentov spadá až do doby rímskej. Prvým písomným dokumentom o splavovaní dreva po Hrone je listina z 11. storočia, ktorou hronskobeňadické opátstvo potvrdzovalo vyberanie mýta za plavby dreva.
Tradícia pltníctva vrcholila v 18. a 19. storočí, keď pre rozsiahlu stavebnú činnosť potrebovali na Dolnej zemi množstvo dreva z horniakov. V 19. bola plavba po Hrone dokonca taká intenzívna, že Zvolenská župa ju chcela z dôvodu bezpečnosti riešiť aj štatútom o plavení dreva. Hoci ho predstavenstvo župy nakoniec neprijalo, mnohí pltníci dodržiavali prísny vnútorný poriadok, aby sa vyhli kolíziám na vode. Koniec pltníctva na Hrone priniesli štyridsiate roky 20. storočia, keď sa na prepravu dreva začali využívať modernejšie prostriedky.
Plte na Slovensku
Popri Hrone patrili k takzvaným pltníckym riekam aj Váh, Dunajec a Orava. Vzhľad pltí určovala dravosť riek a jej charakter. Na horných tokoch sa využívali hlavne jednoduché plte – jedinky, pltky, kozy, zväzky či trojáky. Najzložitejšou plťou býval cúg, ktorý sa však dal využiť iba na širokých riekach a pokojných tokoch, predovšetkým na dolnom toku Váhu. Cúg riadilo zväčša sedem pltníkov, no zároveň dokázal prepraviť aj najviac dreva. S jedinkami či pltkami si poradil aj jeden – dvaja pltníci.
(eta)
