Banská Bystrica - Mesto Banská Bystrica nesúhlasí s budovaním severo-južnej rýchlostnej cesty stredným Slovenskom okolo Kremnice, ako je to plánované v rezortných koncepciách ministerstva dopravy. V pripomienkovom konaní k zmenám a doplnkom územného plánu Banskobystrického samosprávneho kraja presadzuje, aby rýchlostná cesta viedla od Zvolena cez Banskú Bystricu a popod Hiadeľské sedlo na Ružomberok a Dolný Kubín. „V rezortných koncepciách dochádza k deformovaniu vedenia severojužného dopravného koridoru E 77, čím sa znevýhodňuje poloha Banskej Bystrice z hľadiska dopravnej obsluhy mesta a jeho napojenia na nadradené koridory,“ uviedol riaditeľ Útvaru hlavného architekta Ján Kupec. Koridor spájajúci Budapešť a Krakov cez Šahy, Donovaly, Ružomberok a Dolný Kubín je podľa neho v rezortných koncepciách nepochopiteľne odklonený od Zvolena na Šášovské Podhradie a okolo Kremnice cez Turčianske Teplice a Martin.
Vybudovanie rýchlostnej cesty cez Banskú Bystricu je pritom výhodnejšie z urbanistického aj ekonomického hľadiska. Rýchlostná cesta cez Banskú Bystricu by totiž slúžila vyše 100-tisíc obyvateľom, cesta okolo Kremnice necelým 20-tisíc. „Je to cesta, ktorá prechádza prázdnym priestorom a nemá koho obslúžiť,“ uviedol Kupec. Dodal, že banskobystrický región by bez prepojenia na severný ťah diaľnice nebol dostatočne infraštruktúrne vybavený na ďalší predpokladaný rozvoj. Zdôraznil aj ekonomickú výhodnosť nimi presadzovaného variantu. „Porovnávacia štúdia jednotlivých trás preukázala, že trasa popod Hiadeľské sedlo je najlacnejšia. Rozdiel oproti západnej trase je 14 miliárd korún,“ dodal Kupec. Spresnil, že podľa štúdie by boli investičné náklady na vybudovanie rýchlostnej cesty okolo Kremnice 31 miliárd, popod Hiadeľské sedlo 17 miliárd korún.
Medzi Zvolenom a Banskou Bystricou už totiž rýchlostná cesta vybudovaná je. Štúdia porovnávala aj variant vedenia cesty cez Banskú Bystricu popod Šturec na Turčianske Teplice. Tá by si vyžiadala až 34-miliardovú investíciu. Stanovisko Banskej Bystrice podporujú podľa primátora Jána Králika aj primátori Zvolena, Brezna, Ružomberka, Dolného Kubína a dokonca aj Martina, ale aj významní investori ako Železiarne Podbrezová či SCP Ružomberok.
