Chodia po mínach!

Vígľaš - V Severozápadnej bašte Vígľašského zámku prebiehajú v súčasnosti rekonštrukčné práce, množstvo zeminy, skál a odpadu musia robotníci pracne vykopať a cez úzky otvor povynášať von. Medzi odpadom zasypanom zeminou našli aj zvyšky munície z II. svetovej vojny. „Nie zvyšky munície, celé míny a granáty,“ upresnil jeden z kopajúcich robotníkov na zámku. Väčšinou išlo o mínometné granáty, jeden bol delostrelecký, podľa pyrotechnikov sú stále schopné narobiť poriadnu paseku. Muníciu zanechala ustupujúca nemecká armáda, ktorá zámok využila ako pevnosť. Tým mu podpísala úmrtný list, pretože postupujúca Červená armáda nebrala a ani nemala prečo brať ohľad na historickú pamiatku. Vojna má svoje pravidlá a zákonitosti. Chlapi, ktorí na zámku kopú, odhaľujú šesťdesiat rokov staré nemecké dedičstvo. „Prvú som našiel ja,“ povedal takmer hrdo Pavol. Krompáčom zaťal do zeme a objavila sa mína. Nezľakol sa, veď slúžil pri ženistoch a tí majú s mínami skúsenosti. Mínu zaniesli na obecný úrad a zavolali pyrotechnikov. Miesto skontrolovali, odvtedy sa však už niekoľkokrát vrátili pre ďalšie míny. Pavol o tom, že je vo veži celý muničný sklad, trochu pochyboval. „Ak ho nájdeme, tak bude tu dole,“ ukázal na takmer dvojmetrovú vrstvu pod svojimi nohami. Musia robiť pomaly, aby nedošlo k nešťastiu. Väčším nebezpečenstvom ako míny sú vo veži skôr skaly, ktoré padajú z obvodových múrov. Počas nášho rozhovoru žiadnu mínu síce nenašli, no Pavol nezabudol dodať: „Ak chvíľku počkáte, tak vám jednu určite vykopeme.“ Nie je žiadnou srandou pracovať s krompáčom, keď sa človek musí báť mín! Pán Pavol ostatných pracovníkov s úsmevom poučil svojským, no jednoduchým varovaním: „Netreba po nich veľmi búchať.“ Potom by sa vraj nemalo nič stať.