Detva – Piešť II – Domov sociálnych služieb (DSS) Úsvit na detvianskych lazoch Piešť II potreboval opravu. Vo výberovom konaní zvíťazila stavebná firma zo Zvolena. „Jej majiteľov som predtým nepoznal,“ povedal nám Július Feješ, ktorý je riaditeľom DSS 14 rokov. „Pracovalo sa 12 hodín nepretržite, vrátane sobôt a nedieľ, pričom vznikli medzi nami dôveryhodné vzťahy.“ Zrejme tam je zárodok kauzy, ktorá minulý týždeň obletela Slovensko.
Rástla hodnota diela i dôvera
V zmluve sa rátalo s prácami v hodnote 1 440 596 Sk. „Vzhľadom na to, že v priebehu ďalších mesiacov došlo zo strany nášho zriaďovateľa, ktorým bol Krajský úrad Banská Bystrica, k postupnému uvoľňovaniu finančných prostriedkov, uzavreli sme k pôvodnej zmluve dodatok, čím sa hodnota diela zvýšila o 3 409 400 Sk.“ V zmluve sa však objavila aj sankcia, že za každý deň omeškania zaplatenia faktúry je DSS povinný zaplatiť tri percentá z ceny diela! Jednoduchou matematikou vyrátame, že je to viac ako 100 000 korún. Slušný zárobok za jeden deň. „Nemal som vtedy skúsenosti s takýmito zmluvami a zároveň som nemal obavy, že by sme faktúry neuhradili, lebo sme mali garantované financie,“ vysvetľuje J. Feješ. Dodávateľskej firme však bolo aj to málo. „30. decembra 1997 som podpísal novú dohodnutú cenu diela v sume 5 300 905 Sk, pričom som však upozornil, že zvýšenie rozpočtu na túto akciu nemôžem ako rozpočtová organizácia garantovať, pretože ešte nebol známy rozpočet na rok 1998. Ústna dohoda medzi nami znela, že keď dostaneme peniaze, dokončia všetky dohodnuté práce a vyplatí sa dohodnutá suma, ak nie, vyplatíme sumu do výšky päť miliónov a ďalšie práce sa už nezrealizujú.“
Kameň úrazu: posledná faktúra
Zatiaľ čo nebol problém s vyplatením piatich miliónov, posledná vyše tristotisícová položka sa stala kameňom úrazu. Dôvodom nezaplatenia poslednej faktúry bolo podľa riaditeľa DSS neodborné nainštalovanie elektrického kúrenia. „Pri viacerých stretnutiach som upozorňoval Ing. Vejčíka (majiteľa stavebnej firmy) na poruchy a nedorobky. Poznačil si ich do zošita a sľúbil nápravu. Nemal som dôvod mu vtedy neveriť.“ Bezhraničná dôvera sa prejavila aj pri podpise preberacieho protokolu, v ktorom sa žiadne závady neobjavili. Poruchy musela napokon odstrániť iná firma. „Museli sme to dať urobiť, lebo prevádzkou sme za tri mesiace stratili asi 300 000 Sk,“ hovorí J. Feješ, ktorý sa nakoniec dočkal prekvapenia, že sa nezaplatená faktúra ocitla na súde.
Šokujúce rozhodnutie súdu
K stavebným prácam sa mal vyjadriť aj súdny znalec. „Osobne si prehliadol vykonané práce, dali sme mu všetky podklady, napriek tomu znalecký posudok neurobil. Podľa našich vedomostí preto, že navrhovateľ nepredložil potrebné doklady.“ Či tomu bolo naozaj tak, chceli sme sa opýtať priamo Ing. Vejčíka, no v jeho telefóne sa ozval ženský hlas, ktorý nám povedal, že nie je doma. Rozhodnutie súdu bolo naozaj šokujúce: DSS musí zaplatiť aj zmluvnú pokutu, ktorá sa medzitým vyšplhala na zhruba 200 miliónov! Prečo sa J. Feješ neodvolal? „Po vyhlásení rozsudku ma začal navštevovať Ing. Vejčík. Rokovaním o dohode prešiel odvolací čas a rozsudok nadobudol právoplatnosť. Dohodu sme podpísali s tým, že mu uhradíme aspoň náklady na súdny spor a nejaké dlžoby, čo mu vznikli v súvislosti s touto akciou a s predsavzatím, že pokiaľ budeme realizovať nejaké práce v rámci údržby a opráv, uprednostníme jeho firmu. Dohodu sme začali plniť zaplatením prvej splátky vo výške 81 400 Sk dňa 27. 12. 2002.“
Zaplatíme to nakoniec všetci?
Bezhraničná dôvera, naivita, alebo...? „Ja som z toho nič nemal,“ ubezpečuje nás J. Feješ a pokračuje: „Šokoval ma list Ing. Vejčíka z 30. januára 2003. Zostatok pohľadávky totiž preniesol na iného podnikateľa.“ Ten nelenil a odovzdal prípad exekútorovi. „Ide o majetok, ktorý bol kúpený za peniaze štátu, teda podľa mňa ho exekútor nemá právo vziať,“ mieni riaditeľ DSS, v ktorom žije 60 duševne chorých ľudí.
Medzitým DSS prešiel pod Banskobystrický samosprávny kraj. V jeho oficiálnom vyhlásení sa uvádza: „Pri prechode kompetencií z krajského úradu sme vôbec nevedeli o súdnom konaní. BBSK sa o záväzku dozvedel až v máji 2004. Podali sme podnet na prokuratúru pre podozrenie z trestného činu neefektívneho hospodárenia s verejnými financiami.“ Podnet na generálnu prokuratúru dal aj Július Feješ, ktorý sa dožaduje mimoriadneho dovolania. Zdá sa, že kauza s viacerými otáznikmi bude mať pokračovanie. V „hre“ je slušná suma 200 miliónov. Zaplatí ju štát (a teda každý z nás prispeje do „banku“ asi 40 korunami)? A do koho peňaženky sa táto ľahko „zarobená“ sumička presunie? O prípadnom odvolaní Júliusa Feješa z postu riaditeľa DSS Úsvit rozhodne zastupiteľstvo BBSK.
Jozef SLIACKY
