Zvolen – Do Zvolena prišiel v roku 1950. Po príchode do kráľovského mesta bol jeho život až do roku 1996 úzko spätý s jednou z najväčších fabrík vo zvolenskom okrese - s Bučinou. Jeho vášňou bol dlhé roky šport. Július Jackuliak inklinoval k futbalu, orientačnému behu, no najviac mu učaroval hokej. Spolu s nebohým Vladom Matrtajom začínali ako futbaloví funkcionári, neskôr prešli k hokeju. V hokejovom hnutí pracoval neuveriteľných tridsať rokov. Bol predsedom ŠTK vo Zvolene (funkcia terajšieho manažéra) a počas jeho pôsobenia v tejto funkcii sa popri ňom vymenilo až štrnásť predsedov hokejového oddielu. Tento stále svieži a aktívny človek sa 27. augusta dožíva sedemdesiatky.
Pán Jackuliak, tento týždeň sa dožívate krásneho životného jubilea. . .
- Aj keď sa cítim v pohode, viem, že už nemám toľko síl ako kedysi. Pri príležitosti mojich narodením plánujem urobiť pre svojich priateľov a známych oslavu. Už sa teším, pretože sa stretnem a porozprávam s ľuďmi, ktorých mám rád.
V hokejovom hnutí ste pracovali tridsať rokov. Ktoré obdobie, prežité na funkcionárskej stoličke, považujete za najkrajšie?
- Najkrajšie boli začiatky, keď sme dokázali postaviť zvolenský hokej na nohy. Potom ešte veľmi rád spomínam na štyri absolvované kvalifikácie o postup do federálnej ligy.
Po hodoch ale prišlo aj bolenie brucha...
- To je pravda. Po veľmi úspešnom období prišli nie príliš šťastné roky. Hrali sme dokonca o záchranu v I. SNHL, nedokázali sme zohnať výrazné osobnosti do mužstva, menili sa tréneri. Z hokejového hnutia som odišiel v roku 1995. Som veľmi rád, že zvolenský hokej má v súčasnosti výborný kredit.
Ste autorom knihy Ja hokej zvolenský mám 70 rokov. Čo vás priviedlo k rozhodnutiu napísať túto knihu?
- Keďže som dlhé roky pracoval vo zvolenskom hokeji, chcel som sa podeliť o spomienky a zážitky, ktoré mi ostali, aj s ostatnými. Pri tvorbe knihy mi veľmi pomohol Jozef Šatara, ktorý mal dopodrobna zmapované štatisticky všetky sezóny.
V súčasnosti pracujete na svojej druhej knižke. Tentoraz však nie so športovou tematikou, ale z pracovného prostredia...
- V živote som, okrem svojej manželky, mal dve lásky. Jednou bol šport a druhou práca. A keďže som štyridsaťšesť rokov pracoval na Bučine, začal som písať knihu, ktorá bude dopodrobna mapovať históriu tohto závodu. Svetlo sveta by mala uzrieť na budúci rok, pri príležitosti 60. výročia Bučiny.
Marek PLANDOR
