Zvolen - Súčasťou Slovenskej akadémie vied sú špecializované ústavy. Jeden z nich so sídlom v Nitre sa venuje archeológii, vede, ktorá odkrýva tajomstvá ľudského bytia od prvopočiatkov až do nedávnych čias. „Pobočky máme v Bratislave, Spišskej Novej Vsi a Košiciach,“ informoval nás Ján Hunka, ktorý má s Evou Kolníkovou v AÚ SAV na starosti vyhodnocovanie nálezov mincí. „Kolegyňa sa zameriava na antiku, ja sa zaoberám obdobím stredoveku a novoveku, čiže zhruba od roku 1000 po súčasnosť.“
Pri výskume Pustého hradu sa nájde veľa vzácnych vecí. K najvzácnejším patria mince. Podľa názoru odborníka sú však medzi nimi aj falošné. Foto: cky
Odhaľovanie tajomstiev starých mincí. Zamestnanie vzrušujúce. Azda vzrušujúcejšie, ako sa prehŕňať v peniazoch niekde v banke, alebo v pančuche. Hoci ľudia sme rôzni. Aký je postup pri výskume mincí? „Ohlásia mi nález, ešte pred vyčistením zistím, o čo asi ide, o aké obdobie, aký štát, akého panovníka, prekonzultujem s tímom archeológov nálezovú situáciu,“ vysvetľuje Ján Hunka. „Po vyčistení mince ju porovnávam podľa katalógu, či ide o domácu alebo cudziu razbu, skúmam jej nominálnu hodnotu a napokon prídem k tomu, o aký druh mince presne ide.“ Vyhodnotenie mince vedie k datovaniu vrstvy, v ktorej sa našla. Pravda, nie je to také jednoduché, veď mohlo ísť o mince staršie, ktoré si tu niekto ukryl už pred rokmi.
Keď v mešci stačilo 20 zlatých dukátov...
Výskum starých mincí, ale i archeológia všeobecne, to je pravá detektívka. Vari tak sa zrodila aj Agatha Christie, ktorej manžel bol úspešným archeológom. Dakedy sa peniaze nosili v mešcoch. Nevieme si predstaviť, že by sme teraz niesli do obchodu mešec s desaťkorunáčkami a ako by sa pri ich preratúvaní zatvárila predavačka. „V stredoveku šľachta väčšinou používala zlaté dukáty s priemerom asi 20 mm a váhou okolo tri a pol gramu. Tie sa delili na 100 strieborných denárov,“ hovorí Ján Hunka. „Obyčajný poddaný mohol o zlatom dukáte iba snívať. Ak mal niekto 20 – 30 dukátov, mohol v pohode prežiť. Ak si chcel kúpiť hrad, alebo ak chcel mať armádu, musel si to zorganizovať inak, mešec by mu už nestačil.“ Namiesto dnešného kufríka vtedy zrejme poslúžila truhlica. A čo sa dalo za dukát kúpiť? „To je zložité. V polovici 14. storočia mal veľkú hodnotu. Neskôr upadal. V 16. storočí sa s ním mohli stretnúť aj bohatší sedliaci. V ďalšom storočí ho už mali aj vojaci, hoci sa k nemu neraz dostali krádežou alebo rabovaním, a v 18. storočí už boli dukáty bežné. Najrozšírenejšie však boli strieborné denáre, ktoré vážili 0,2 až 0,5 gramu a mali priemer okolo 15 mm. Boli na nich vyrazené cirkevné i svetské námety.“
Asi dvadsatina mincí je falošná
Dukáty sa vraj skúšali zubami. Čo je na tom pravdy? „Finta je v tom, že zlato je veľmi mäkké. Keby boli mince iba zo zlata, dali by sa ľahko ohnúť. Čím viac bolo v minci medi, tým bola tvrdšia. Mince poškodené zubami sú časté. Napríklad aj v známom košickom zlatom poklade je niekoľko kusov.“ Tým sa dostávame k falšovaniu, ktoré má zrejme rovnakú históriu ako vznik peňazí. „Asi dvadsatina mincí z rokov 1000 až 1800, ktoré sa našli na Slovensku, je falošných,“ hovorí Ján Hunka. „To však neuberá na ich historickej hodnote. Išlo aj o to, v ktorom období sa mince falšovali. Ak bola politická situácia stabilná, ak boli poctiví úradníci, nebol dôvod mince falšovať. Veď išlo o ohrozenie jedného zo základných práv panovníka, za čo sa trestalo nielen stratou majetku, ale aj sťatím, lámaním v kolese, rozštvrtením, roztrhaním koňmi a podobne.“
Anglické mince ako ozdoba križiackych rytierov
Aké zvláštne mince sa dostali na pracovný stôl Jána Hunku? „V ostatnom čase to boli mince z okolia Trnavy a Nitry. Išlo o anglické denáre, tzv. penny zo začiatku 13. stor. Boli predierkované a k nám sa asi dostali ako ozdoba v časoch križiackych výprav. Z ďalších pozoruhodných mincí môžem spomenúť tú, ktorú našiel Václav Hanuliak v Krupine Na Petre. Ide o nemecký peniaz z 12. – 13. stor. V Krupine Na pijaviciach sa našiel v roku 1907 poklad, v ktorom boli mince rôznych razieb. Môžeme predpokladať, že išlo o poklad nejakého nemeckého podnikateľa, ktorý sa v tom čase chcel angažovať v baníctve. Unikátny bol aj nález 18 byzantských mincí z polovice 7. storočia v Zemianskom Vrbovku. Boli súčasťou strieborných šperkov a rozlámaných nádob. Išlo asi o majetok kovotepca, ktorý striebro roztavil a vyrábal z neho šperky na objednávku. Dlhú dobu išlo o jediný nález byzantských mincí z územia mimo Byzantskej ríše.“
Bola na Pustom hrade
peňazokazecká dielňa?
Mince sa našli aj na zvolenskom Pustom hrade. „Najviac, okolo sedemdesiat, ich našli v koniarni. Išlo o uhorské mince z rokov 1272-90, ale aj o napodobeniny rakúskych a českých mincí a o nerazené strieborné plechy. Vyslovili sme teóriu, že tými drobnými mincami o váhe 0,1 – 0,2 gramu sa snažili udržať obchod v okolí Zvolena. Išlo totiž o dobu, keď Ondrejom III. vymreli v roku 1306 Arpádovci a Karol Róbert z Anjou sa ujal moci až o dva roky neskôr,“ poučil nás J. Hunka. Hoci župan Donč vošiel do nášho povedomia ako svedomitý panovník, možno práve za jeho prižmúrenia oka sa na Zvolenskom hrade tajne razili mince. Ale taká bola vtedy doba...
Jozef SLIACKY
