Pliešovce – V programe Dňa svätého Huberta v Pliešovciach sa predstavil aj Vladimír Kaderka z Hornej Štubne. Jeho majstrovstvo spočíva v tom, že dokáže oklamať aj najstatnejšieho jeleňa a privábiť ho na dostrel, či aspoň na bezprostredný dohľad. O tom, že ide o majstra nad majstrov, svedčí fakt, že na piatich majstrovstvách Európy vo vábení jeleňa, ktorých sa zúčastnil, bol dvakrát víťazom, dvakrát bol druhý a raz tretí. Nečudo, že tohto roku už nesúťažil, ale bol na majstrovstvách ako rozhodca.
Vladimír KADERKA dokázal svoje majstrovstvo vo vábení jeleňa dvoma titulmi majstra Európy. Foto: cky
„Otecko bol poľovník a kamarátil sa so starými horármi, ktorí boli na Štubni,“ povedal nám Vladimír Kaderka. „U nich som prvýkrát počul, ako sa dá privábiť jeleň. A keď som pásol kravy, ukradol som maminke cylinder a na ňom som skúsil privábiť zver. Podarilo sa mi oklamať jeleňa.“
Majster Európy mal skúsenosti od malička. Boli dôležité? „Sú prvoradé. Ide o to, aby ste sa snažili nájsť rozdiel medzi jeleňmi. Aby ste zatrúbili tak, aby jeleň nespoznal, že ide o imitáciu.“ Aby nám i návštevníkom Pliešoviec dokázal, že to nie sú slová do vetra, na kravskom rohu napodobnil jeleňa v rôznom veku, aj v rôznom období ruje: na jej začiatku, pri ochrane lanieho „háremu“, i po tom, čo si splní povinnosť danú prírodou a uspokojený odpočíva pod kríčkom. „Mladý jeleň začína na „eu“, starý na „ öu“. Takže, ak by ste na rohu len jednoducho zatrúbili, jeleň by to spoznal. Roh je tiež veľmi dôležitý, lebo ľudské ústa nemajú takú akustiku, ako jelení gágor.“
Podľa Vladimíra Kaderku kvalitný roh nie je lacnou záležitosťou. „Dá sa zohnať u Maďarov, kde sa chová dlhorohý dobytok. Sú už aj umelé rohy, ktoré vyrábajú v Rakúsku.“ Vladimír Kaderka dostal na mušku veľa jeleňov, ale v ostatnom čase sa zameriava len na to, aby sa s nimi pohral. „Nedávno ma zavolal kamarát zo Sučian, že pod malofatranským Kriváňom majú starého jeleňa a nemôžu sa k nemu dostať. Podarilo sa mi ho vytiahnuť pekne pred seba, vari ani svätý Hubert by to nedokázal lepšie, ale strelec, ktorý mal jeleňa zaplateného, bol taký šokovaný, že zabudol aj streliť. Nečudujem sa mu. Bolo to ráno, pod kosodrevinou, v nádhernom prostredí. Aj pre mňa to bol jeden z najkrajších zážitkov.“
Nie je nebezpečné ocitnúť sa s jeleňom v čase ruje zoči-voči? „Stalo sa mi veľakrát, že sme na seba pozerali. On hľadá soka, ja sa mu nechcem ukázať. Stáva sa, že sa neozve, len príde bližšie, aby sa presvedčil, kto ho provokuje. To vtedy, ak vydáte silnejší hlas. Ide v prvom rade za laňami. Veľa záleží od vetra. Raz som bol skrytý za veľkým bukom, jeleň chodil okolo mňa, hľadal, kde je jeho sok, mňa si ani nevšimol,“ povedal nám majster Európy vo vábení jeleňa Vladimír Kaderka, ktorý by mohol o takýchto zážitkoch rozprávať celé hodiny. Chce to predovšetkým jedno: dobre prírodu poznať, dobre poznať jej obyvateľov.
Jozef SLIACKY
