Zvolen „Venujem sa tomu asi sedem rokov. Pracujeme po celom Slovensku, všade, kam nás zavolajú.“ Aj podľa jeho skúseností je situácia väčšinou veľmi zlá. „Veľmi dobre sa nám spolupracuje so školami. Horšie je to s niektorými podnikmi a s bytovými spoločenstvami. Viac pozornosti by sa malo venovať kanálom, kotolniam, pivničným priestorom. Ale aj reštauráciám. Ak sa potkany dostanú do kuchyne alebo do skladu, ťažko je ich odtiaľ vyhnať. Dôležitá je prevencia. Ak necháme na budove porozbíjané okná, alebo odkryté prístupy do kanála, darmo potkany vyhubíme, nasťahujú sa tam zvonka druhé. Stalo sa mi, že sme v pivnici, do ktorej sa majiteľ dlho nepozrel, našli diván s hniezdami potkanov a s niekoľkocentimetrovou vrstvou potkanieho trusu. Zlá situácia je najmä na starých sídliskách, vo Zvolene je nebezpečným ohniskom predovšetkým bytovka pod Pustým hradom. Takéto miesta by bolo treba deratizovať častejšie a zamedziť tomu, aby sa tam potkany a iní škodcovia a šíritelia chorôb vrátili. Inak to stráca efekt.“ Vo väčšine prípadov to teda nie je v peniazoch, ale v ľuďoch, ktorí neporiadkom vytvárajú pre hlodavce ideálne životné prostredie. „Na dedine sú potkanmi zamorené predovšetkým objekty roľníckych družstiev. Nie je zriedkavosťou, ako z válova žerú spoločne potkany s teliatkami alebo prasiatkami.“ Potkaním rajom sú aj opustené poľnohospodárske objekty. Keďže väčšina družstiev len prežíva, peniaze na ničenie potkanov ťažko hľadajú. „Ja si nemôžem dovoliť čakať na zaplatenie faktúry rok,“ hovorí Jozef Kučera. „Chemické prostriedky sú drahé. Naviac hlodavce sa pomerne rýchlo stávajú proti nim odolné a musia sa pripravovať nové.“
(cky)
