Pôst je prípravným obdobím pred Veľkou nocou a trvá 40 dní, teda šesť týždňov. Kresťania si pripomínajú utrpenie Pána Ježiša, smerujúce k jeho smrti na kríži, preto sa v tomto čase nekonajú sobáše ani zábavy. Už kresťania v 2. storočí sa na veľkonočnú slávnosť pripravovali dvojdňovým smútočným pôstom, neskôr sa rozšíril na celý Veľký týždeň. Obdobie 40 dní je možné spájať s viacerými udalosťami: 40 dní sa postil Ježiš po svojom krste v rieke Jordán, 40 dní trvala cesta Izraelcov na púšti, 40 dní trval Mojžišov pôst na hore Sinaj. V Biblii znamená pôst obísť sa počas určitej doby bez jedla a pitia, nielen vynechanie určitých potravín. Na prvom mieste je však viera, pretože bez nej pôst nič neznamená.
Pôst sa začína Popolcovou stredou (9. februára 2005). Názov pochádza z čias starozmluvnej doby, keď na znak smútku sedávali Židia v popole. Vrcholí tzv. Veľkým týždňom. Jednotlivé dni pripomínajú posledné udalosti zo života Pána Ježiša. V cirkvi sa konajú modlitebné stíšenia v rámci Veľkého – tichého týždňa. Zelený štvrtok symbolizuje poslednú večeru, Veľký piatok je dňom hlbokého smútku a spomienkou na ukrižovanie. V Bielu sobotu cirkev v tichosti, bez obradov spomína na pochovaného Krista, v nedeľu sa slávi jeho zmŕtvychvstanie. Pondelok sa viaže s pozostatkami pohanských zvyklostí (oblievačka, šibanie, maľovanie vajíčok). Cirkev mu však dáva kresťanskú náplň a rovnako ako v nedeľu zvestujeme evanjelium.
Pôst tvoril aj súčasť židovského kultu, Židia sa postili v pondelok a štvrtok. Postupne sa však pôst sformalizoval. Ľudia ho začali pokladať za svoj záslužný skutok. Takýto postoj Ježiš kritizoval. On vnímal pôst ako znamenie pokánia a návratu k Bohu, ktoré sa má diať v skrytosti. V prvotnej cirkvi sa ľudia počas pôstu pripravovali ku krstu. V pohanských náboženstvách Slovanov a Germánov bola Veľká noc sviatkom jari, keď sa oslavovalo prebúdzanie prírody zo zimného spánku. Na čele slovanského Olympu stál boh Perún, ktorý bol znázorňovaný sochami dospelého muža, s ohňom v ruke a s hlavou obtočenou bleskami a plameňom. Jemu boli zasvätené sviatky jari – Hromnice. Medzi jeho vlastnosti patrila celková očista i osvieženie vyčerpanej prírody. Činnosť Perúna začínala súčasne s jarnou búrkou, ktorou sa príroda prebúdzala k novému životu. Prvému zahrmeniu sa v ľudových zvykoch venovala veľká pozornosť a spájali sa s ním mnohé obrady. Predmetom, ktoré boli zasiahnuté bleskom, prisudzovali Slovania liečivú moc. Na Smrtnú nedeľu vynášali dievčatá z dediny Morenu a hádzali ju do vody.
(mb)
