Karol Beck, Zvolenčan, ktorý sa dostal do veľkého tenisu

Beckovci spávali pri ihrisku v stane a jedli konzervy. Súperi mali hotelový komfort. Ale Karol začal vyhrávať...

Syn a otec BECKOVCI

Zvolen – Karol Beck patrí medzi top slovenských športovcov. 23 – ročný daviscupový reprezentant má podľa všetkého stále tenisovú budúcnosť len pred sebou. Je v prvej päťdesiatke rebríčka ATP Tour, podarilo sa mu zdolať viacerých renomovaných súperov. Rodák zo Zvolena je dnes už takpovediac za vodou. Málokto ale vie, čím všetkým musel prejsť, kým sa dostal na vrchol.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aké boli jeho začiatky

Tenis patrí medzi najobľúbenejšie individuálne športy. Učaroval aj mladému Karolovi, i keď z neho mohol byť pokojne aj hokejista. „Karol bol od malička veľmi pohyblivý a hravý. Raz sme spolu s jeho starým otcom hrali soft tenis. Tam som zbadal, že to Karolovi ide a tak som sa rozhodol prihlásiť ho na tenis. Pri pionierskom dome fungovala tenisová prípravka, ktorú viedol pán Ing. Hudec starší. Tam Karol začínal a keď mal sedem rokov, na základe oznamu vo vašich novinách nastúpil do tenisovej prípravky v Lokomotíve Zvolen. Karol najprv absolvoval výber, no jeho testy nedopadli dobre a skončil pod čiarou. Vtedy som tuho rozmýšľal nad myšlienkou dať ho na hokej, no potom sme od tohto nápadu upustili. Aj preto, že ho napokon do tenisovej prípravky zaradili. Druhým dôvodom bolo, že tenis je na rozdiel od hokeja individuálny šport a jeho rast nemohli ovplyvniť ďalšie iné faktory. Prvým veľkým úspechom bolo víťazstvo na turnaji žiakov do 9 rokov v Prahe. Potom prešiel od mladších žiakov (tréner Jozef Bištura) cez starších žiakov až k juniorom. Keď bol v juniorke, museli sme zo Zvolena, nie našou vinou, odísť. Odišli sme do Prostějova, kde sme ostali dva a pol roka. Chodili sme tam vlakmi a autobusmi na týždňovky, nebolo to jednoduché. Stálo to dosť peňazí, pretože sme si sami často platili ubytovanie, stravu i tréningy. Pôsobenie v Prostějove však pokladám za odrazový mostík jeho kariéry, pretože tam Karol absolvoval kvalitné tréningové dávky a odohral množstvo dobrých zápasov. S tamojším tímom juniorov sa dokonca stal dvakrát majstrom ČR. Po návrate domov sa otváralo v Bratislave Národné tenisové centrum (NTC) a Karol tam pod vedením Milana Martinca, Petra Hubera a kondičného trénera Olasa urobil ďalší dôležitý krok. Začal sa presadzovať aj medzi mužmi a každým rokom zvyšoval svoj kredit. Po troch rokoch pôsobenia v NTC sme sa rozhodli pre sólovú dráhu a momentálne ho trénuje Martin Lipták “ hovorí otec úspešného tenistu, inak bývalý hokejista Zvolena, Karol Beck starší.

SkryťVypnúť reklamu

Tŕnistá cesta na vrchol

Rast mladého tenistu je finančne náročný. Cesta na vrchol bola tŕnistá a stála okrem peňazí veľa nervov. „Vedel som, že ak chce Karol preraziť, musí chodiť po turnajoch v Európe a neskôr aj v Amerike. Každý víkend hral zápasy. Tvrdím, že zápasy dajú oveľa viac, než najtvrdší tréning. Veľakrát prehral, no cez prehry prichádzajú víťazstvá. Všetko sme si od ubytovania, stravy, štartovného, až po tenisovú výstroj museli hradiť sami. Na turnaje som minul všetky úspory a predal aj dve autá. Boli situácie, keď sme sa vybrali na turnaj, zobrali plynový varič i elektrickú platničku a museli spať pri ihrisku v stane. Naši súperi spali v hoteloch, mali špičkovú stravu a my sme boli na konzervách. Na naše útrapy sa nám zabúdalo ľahšie, keď Karol potom turnaj vyhral. Dnes na to spomíname s úsmevom, no vtedy nám nebolo všetko jedno.“

SkryťVypnúť reklamu

Zohnať financie jednoduché nebolo. „Nemalé peniaze som si požičal a dosť veľkou sumou ma zasponzorovali rodina a kamaráti Vlado Turčan a Miro Kralj. Verili že z Karola niečo vyrastie, čo sa potvrdilo a vrátilo sa aj s úrokmi. Som rád, že naša snaha nebola márna, ale keby to nevyšlo, mal som nachystanú poistku. Odišiel by som pracovať do zahraničia, kde mám nejaké konexie a splatil dlh.“ hovorí Karol Beck st. Suma, ktorá bola potrebná pre vývoj Becka juniora, vyráža dych. „Nechcel by som odradiť rodičov mladých tenistov, no ak to mám zrátať, tak spolu s peniazmi, ktoré dal do toho slovenský tenisový zväz, ja, rodina a sponzori, je to okolo 2 – 3 miliónov.“ V živote Karola Becka staršieho boli chvíle, keď chcel všetko zavesiť na klinec. „Stálo to veľa času, driny i nervov. Boli chvíle, keď som sa chcel na všetko vybodnúť, no našťastie na druhý deň ma to prešlo. Asi najťažšie mi bolo, keď sme išli na Orange Bowl (najväčší juniorský turnaj na svete). Musel som predať auto, požičať si, aby sme mali na letenky, stravu a ubytovanie a Karol vypadol v prvom kole. Vtedy sme v Amerike museli ostať ešte týždeň, pretože na skorší termín sme nezohnali letenky. Tiekli mi slzy a strašne ma to mrzelo. Po zápase, keď prišiel Karol za mnou, tľapol som ho po chrbte a povedal, že o rok sa vrátime. Aj sme sa vrátili a Karol skončil spomedzi 250 pretekárov v prvej osmičke. Dnes je v inej pozícii a som rád, že odohral veľa ťažkých zápasov s hráčmi ako je Agassi, Sampras, Safin, Rusedski, Kuerten, či Roddick.“

SkryťVypnúť reklamu

Večný študent má najradšej bryndzové halušky

Karol Beck sa odmalička nevenoval len tenisu, ale i iným športom. „Keď bol malý, hral všetko možné – hokej, futbal, basketbal. Šport bol pre neho prvoradý. Dnes medzi jeho záľuby patrí počítač, rád si pozrie dobrý film, vypočuje muziku. Karol nie je extra veľký jedák, najradšej má jedlá, ktoré mu pripraví mama. Je pravým Slovákom, pretože akonáhle je doma, hneď si to namieri na salaš v Kováčovej ku kamarátovi Milanovi Pulišovi na bryndzové halušky, či kapustnicu,“ hovorí jeho otec. Zaujímavosťou v živote tenistu Becka je, že ešte stále študuje na strednej škole. Nie preto, žeby prepadol, ale preto, že je ťažké zladiť život profesionálneho športovca s povinnosťami študenta. „Karol chodí domov tak raz za dva mesiace a aj to na dva tri dni. Za tú chvíľu musí stihnúť urobiť aj nejaké skúšky, pretože je študentom Športového gymnázia v Banskej Bystrici. Má individuálny študijný plán a jeden ročník rozdelený na dva. Vedeniu školy patrí vďaka, že umožňuje Karolovi venovať sa profesionálnej kariére a nerobí mu problémy. Verím, že v roku 2006 úspešne zmaturuje,“ dodáva Karol Beck starší.

Marek PLANDOR

 

Vizitka Karola Becka

Dátum narodenia: 3. 4. 1982 vo Zvolene

Výška: 182 cm

Váha: 70 kg

Najcennejší turnajový úspech: finále na turnaji ATP v Petrohrade v roku 2001 s miliónovou dotáciou

Najcennejšie víťazstvá: s Ferreirom, Haasom, Henmanom, Kieferom, Björkmanom, či Enqvistom (hráči, ktorí boli, alebo sú v prvej desiatke ATP)

 

Najväčšie športové úspechy Karola Becka

 

Reprezentant Slovenska do 12, 14, 16, 18 rokov,

od roku 2001 člen Slovenského Daviscupového tímu

Majster Slovenska do 14 (dvojhra, štvorhra aj družstvá),

16 (dvojhra) a 18 rokov (štvorhra)           

Majster ČR do 18 rokov (medzi družstvami)

Majster Európy do 16  (štvorhra)

Štvrťfinalista US Open 1998, (vo štvorhre do 18 rokov),

Wimbledon 2000 (dvojhra do 18 rokov),

Orange Bowl 1998 (dvojhra do 16 rokov)

Semifinalista Wimbledonu 2000 (vo štvorhre do 18 rokov) 

 

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Zvolen

Komerčné články

  1. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry
  2. Koniec nálepkovaniu a predsudkom medzi kolegami u tohto predajcu
  3. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček
  4. Ako sa z firmy na výrobu krbov stal líder v robotike?
  5. Dobrovoľníci, prihláste sa na Týždeň dobrovoľníctva
  6. PLANEO otvára v máji 9 predajní. Má to zmysel v dobe digitálu?
  7. Green Corner: zelené bývanie blízko centra s prvou splátkou 10 %
  8. Bývajte v centre Košíc – 18 bytov v boutique residence Huštáky
  1. Jednoduché farebné premeny do bytu aj záhrady
  2. Pokoj, výhľady a dobrá kuchyňa? Vyberáme desať hotelov na Ischii
  3. Zlatý sen vo vzduchu
  4. Sapara a Nagy povzbudzovali malých futbalistov a futbalistky
  5. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry
  6. Pozvánka, ktorá sa neodmieta: oslávte 25 rokov s Kauflandom
  7. Kaufland oslavuje 25 rokov a tvorí pilier slovenskej ekonomiky
  8. Bankroty a miliardové dlhy. Úspešný Trump je ilúzia
  1. Ako sa z firmy na výrobu krbov stal líder v robotike? 8 122
  2. Bývajte v centre Košíc – 18 bytov v boutique residence Huštáky 5 725
  3. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček 5 611
  4. PLANEO otvára v máji 9 predajní. Má to zmysel v dobe digitálu? 5 593
  5. Pokoj, výhľady a dobrá kuchyňa? Vyberáme desať hotelov na Ischii 4 551
  6. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry 3 026
  7. Bankroty a miliardové dlhy. Úspešný Trump je ilúzia 2 907
  8. Slováci posielajú na MS mladíkov. Kedy hrajú a kde ich sledovať? 2 227
  1. Miroslav Daniš: Historický úspech súdruha precedu
  2. Tadeáš Ďurica: Igor sa vracia
  3. Naďa Serafínová: Kto je Sulíkov syn a prečo obťažuje ľudí.
  4. Ivan Čáni: Dokáže NR SR prijať uznesenie odsudzujúce cestu Roberta Fica do Moskvy?
  5. Júlia Piraňa Mikolášiková: Nazvali po ňom policajnú akciu, viac ako 20 rokov pôsobil v zločineckej skupine, priznal sa k násilným činom. Ostal bez trestu
  6. Zuza Fialová: Prečo potrebujeme prepísať históriu
  7. Štefan Šturdzík: Igor v Kyjeve.
  8. Viktor Pamula: Tvorí sa nová Európa
  1. Ivan Čáni: 9. máj 2025 – najhanebneší deň v dejinách Slovenska. 38 591
  2. Ivan Mlynár: Odpoveď Michalovi Šimečkovi na otázku, ktorú o Ficovi zrejme nikdy nepoloží 24 008
  3. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať? 20 601
  4. Teodor Pasternák: NAY už nie je „naj“ 13 088
  5. Vlado Jakubkovič: Vypískaný mr. Rudo a prezident mieru. 10 100
  6. Rastislav Puchala: Výzva od Ficina prijatá 8 486
  7. Ján Chomík: Liek na nespavosť 8 057
  8. Miroslav Galovič: Marečku, mohol si ostať legendou... (Mikroblog No 20) 6 957
  1. Věra Tepličková: Cesta slovenského Sizyfa do Moskvy alebo Nie je pre cholerika nič horšie, ako nemať možnosť ísť vyššie
  2. Roman Kebísek: Oslobodzujúci efekt Gauguinovej „lekcie maľovania“ na veko drevenej krabice
  3. Anna Brawne: Pridrahý Robert, najlepšia trasa z "Matičky Rusi" by bola cez Bermudy
  4. Marcel Rebro: Fico má strach z Ukrajiny, preto sa klania Putinovi
  5. Radko Mačuha: Fico ide na oslavu začiatku 3 svetovej vojny.
  6. Tupou Ceruzou: Dobre bude
  7. Post Bellum SK: Hlasy pamätníkov: Nedopusťme návrat vojny!
  8. Radko Mačuha: Hanba, uniklo ďalšie video Šimečkovej ženy.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Miroslav Daniš: Historický úspech súdruha precedu
  2. Tadeáš Ďurica: Igor sa vracia
  3. Naďa Serafínová: Kto je Sulíkov syn a prečo obťažuje ľudí.
  4. Ivan Čáni: Dokáže NR SR prijať uznesenie odsudzujúce cestu Roberta Fica do Moskvy?
  5. Júlia Piraňa Mikolášiková: Nazvali po ňom policajnú akciu, viac ako 20 rokov pôsobil v zločineckej skupine, priznal sa k násilným činom. Ostal bez trestu
  6. Zuza Fialová: Prečo potrebujeme prepísať históriu
  7. Štefan Šturdzík: Igor v Kyjeve.
  8. Viktor Pamula: Tvorí sa nová Európa
  1. Ivan Čáni: 9. máj 2025 – najhanebneší deň v dejinách Slovenska. 38 591
  2. Ivan Mlynár: Odpoveď Michalovi Šimečkovi na otázku, ktorú o Ficovi zrejme nikdy nepoloží 24 008
  3. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať? 20 601
  4. Teodor Pasternák: NAY už nie je „naj“ 13 088
  5. Vlado Jakubkovič: Vypískaný mr. Rudo a prezident mieru. 10 100
  6. Rastislav Puchala: Výzva od Ficina prijatá 8 486
  7. Ján Chomík: Liek na nespavosť 8 057
  8. Miroslav Galovič: Marečku, mohol si ostať legendou... (Mikroblog No 20) 6 957
  1. Věra Tepličková: Cesta slovenského Sizyfa do Moskvy alebo Nie je pre cholerika nič horšie, ako nemať možnosť ísť vyššie
  2. Roman Kebísek: Oslobodzujúci efekt Gauguinovej „lekcie maľovania“ na veko drevenej krabice
  3. Anna Brawne: Pridrahý Robert, najlepšia trasa z "Matičky Rusi" by bola cez Bermudy
  4. Marcel Rebro: Fico má strach z Ukrajiny, preto sa klania Putinovi
  5. Radko Mačuha: Fico ide na oslavu začiatku 3 svetovej vojny.
  6. Tupou Ceruzou: Dobre bude
  7. Post Bellum SK: Hlasy pamätníkov: Nedopusťme návrat vojny!
  8. Radko Mačuha: Hanba, uniklo ďalšie video Šimečkovej ženy.

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu