Takto sa dokáže zamaskovať starosta Sásy Ján Oťahel. Foto: cky
Sása – Medzi obce, kde žijú fašiangové tradície, patrí Sása. Je tomu už vari dve desaťročia, čo sa folklorista a súčasný starosta Ján Oťahel podujal zorganizovať sprievod dedinou. „Robil na vysokej škole a v piatok pred fašiangmi si vždy zobral dovolenku, aby všetko stihol pripraviť,“ prezradila jeho manželka. Aj dnes je dušou tohto podujatia. V prvej chvíli sme ho – zakrytého maskou a s košom na chrbte – ani nespoznali. „Teší ma, že sa zapojilo toľko mladých,“ povedal nám skôr, ako sa sprievod vydal uličkami dediny.
Lepšie ako pampúšik padol
pohárik hriateho
Kedysi sa fašiangovníci vozili na vozoch ťahaných koňmi, v sobotu mali koňov viac, pravda, skrývali sa pod kapotou dvoch traktorov. „Fašiangy, Turíce, Veľká noc bude...“ ozval sa zvučný hlas chlapa v hasičskej uniforme, ktorý zavelil k odchodu. Hasiči spolu so športovým klubom a obecným úradom si vzali na starosť organizáciu sprievodu i večernej fašiangovej veselice. Mráz sa vari ani o desiatej ešte nedostal spod hranice desiatich stupňov. Možno to bola príčina, že z prvých navštívených domov sa ľuďom nechcelo z tepla izby či kuchyne, alebo nebodaj ešte spod periny. „Zoberte si pampúšiky, sú teplé,“ ponúka jeden z dedinčanov. Chlapcov, ani dievčatá v krojoch či maskách však táto ponuka neoslovila. Radšej by si dali za pohárik hriateho. Aj toho bolo a kým sa sprievod vrátil pred obecný úrad, niektorým sa už zapletali nielen jazyky, ale aj nohy. Do koša však pribudlo slaninky a do truhlice stovky či iné „papieriky“.
Veselo na Podskalke
„Už nemôžem, mrznú mi prsty,“ kriví primáš tvár, no väčšina až teraz dostala slinu na pesničku. A to ešte na oba traktory čaká cesta do osady Podskalka. Stačilo malé zaváhanie vodiča a stádu koňov pod kapotou došli sily. Do strmšieho kopčeka v agátovom lese sa im odnechcelo ťahať vlečku rozospievanej mlade. A na také kone sa nedá len tak šibnúť bičom. „Vysadať, panstvo!“ zavelil ktosi a o chvíľu sa už ruky opreli do vlečky a pomohli motoru. Pri prvom dome osady sa všetko roztočilo v kole. Právo vykrútiť gazdinú si vzal na seba starosta. Je tu posledná zastávka: Mozolovci. „Tu vždy končíme, vieme, že nás čaká bohato prestretý stôl, že tu žijú dobrí a pohostinní ľudia.“ Stôl oplýva dobrotami. Klobáska, slanina, pampúšik, domáci syr... A nepatrí sa ohrdnúť ani tekutú stravu. „Tamto, na lúke pod horou,“ ukazuje starosta, „robíme v lete folklórne slávnosti. Máme ich naplánované na druhého júla.“ Ako sa hovorí, ak dožijeme, prídeme. Aj preto, že v Sáse vládne dobrá nálada.
Jozef SLIACKY
