Ladislav KOVÁČ so svojim psom sa zimy neboja, chráni ich teplé potrubie. Foto: Milan SUJA
Zvolen – Extrémne mrazy zaliezajú až do kostí. Najlepšie o tom vedia rozprávať ľudia, ktorí sa nemajú pred nimi kde schovať – bezdomovci. Cez deň sa nejako pretlčú, ale pri dvadsiatich štyroch stupňoch pod nulou sa o spánku hovoriť nedá. Pri Zvolenskom zámku, pod oblúkmi starého múru mesta, sme našli opustené ležovisko. V teplejšom období tu prespával pár bezdomovcov. Hoci v hlbokom snehu bol k nemu vychodený chodníček, ťažko uveriť, že by tu prežili. Tí, ktorí si provizórne bývanie našli v teplovodných kanáloch patria, hlavne v tomto období, k šťastlivcom. Potvrdil nám to aj Ladislav Kováč, ktorý s priateľkou žije v jednom kanále pod mostom na sídlisku Západ. „Veľká zima nám ani nevadí,“ prekvapil nás odpoveďou na otázku, ako dokážu v mrazoch prežiť na ulici. „V kanále je teplúčko a ak viacej fúka, privrieme si poklop. Môžeme tam spať iba v slipoch,“ pochvaľoval si. Prispôsobili sa. Treba priznať, že týmto ľuďom nechýba vynaliezavosť, ktorá im pomáha zmierniť následky života bez domova. Ladislav nám vysvetlil, že aj oni dbajú na hygienu. „Celý sa umývam trikrát do týždňa. Zo studničky si v umelohmotných bandaskách nanosíme vodu. Postavíme ich na potrubie, aby sa zohriala. Potom sa v lavóre poumývame. Dievčatá majú na umývanie aj malú vaničku.“ Kanál s minimálnymi rozmermi sa tak stáva nielen spálňou, ale aj kúpelňou. Len variť si v ňom nedovolia. Ráno si kávu pripravujú vonku, na ohnisku. „Bojíme sa, že by sme mohli vyhorieť. Vlani sa to stalo jednej dvojici, ktorá bývala neďaleko nás a pred Vianocami horelo len o kúsok ďalej, u tých, čo bývajú pri potrubí na povrchu. Asi prevrátili sviečku,“ dedukoval možnú príčinu požiaru Ladislav. Do ich malého spoločenstva prednedávnom pribudol ďalší pár a päť vlčiakov, o ktorých sa spoločne starajú. Preto na povrchu pribudol provizórny prístrešok pre štvornohých priateľov. „Viacerí okoloidúci nás podozrievali, že ich chováme na mäso. Ale to nie je pravda. Nemohli by sme ich zabiť a zjesť,“ urazene protestoval Ladislav Kováč. „Za peniaze, ktoré si zarobíme pri zbieraní plechoviek a šrotu, sa najeme my a aj psom kúpime granule. Okrem toho nám ľudia zo sídliska občas prinesú pre nich kosti a študenti z internátu nás zásobujú vločkami, ktoré vyhadzujú. V kontajneroch sa niekedy nájdu aj kuracie stehná.“ Štvornohí priatelia sa im odmeňujú strážením. „Stalo sa nám, že keď sme tu neboli, tak nás vykradli. Bezdomovci okradli bezdomovcov. Zobrali nám lepšie oblečenie. Teraz, keď máme psov, nikto sa o to už nepokúsi.“
J. SCHVARZBACHEROVÁ
