Zvolen – Zavolali ma na políciu. Bolo to krátko po návrate z Álp, kam som sa dostal na devízový prísľub v roku 1988. Vraj, kde som bol, s kým som sa stretol, a či ešte mám záujem vycestovať do zahraničia. Nuž, veľa sa toho odo mňa nedozvedeli. Krásy veľhôr ich nezaujímali. A odpoveď na poslednú otázku ich zrejme poriadne zaskočila. Možno i pobavila, lebo som povedal, že by som sa rád pozrel do Sovietskeho zväzu, konkrétne na Ťan-šan. Na dôkaz, že to myslím vážne, som vybral z tašky ruský časopis Turista, v ktorom bola mapka toho pohoria. To bolo moje prvé stretnutie so Štátnou bezpečnosťou. Dovtedy som netušil, že niečo také vôbec existuje. Asi som „môjho“ eštebáka zaujal, lebo ma po čase pozval na víno.
Teraz som ho pre zmenu pozval na víno ja. „Vedeli sme, že sa angažuješ v ochrane prírody,“ povedal mi. „Vtedy sa touto cestou dostávali k nám protisocialistické myšlienky. Chceli sme sa od teba dozvedieť niečo o ľuďoch, ktorí tam fungovali. Ale nepomohol si nám. Nakoniec sa všetko zlegalizovalo a prestal si byť pre nás zaujímavý.“ Dnes sme sa však stretli predovšetkým kvôli odtajneným zväzkom. „Nikto ma nezbavil mlčanlivosti,“ povedal a obrátil reč na robotu v záhradke. Nakoniec sme sa však znova vrátili k háklivej téme. „Ak sa niekto stal agentom, musel podpísať čestné prehlásenie, takže nemôže tvrdiť, že o ničom nevedel,“ dozvedeli sme sa. „Naša organizácia patrila medzi najlepšie spravodajské služby na svete. Robilo sa aj tak, že ak niekomu hrozil trest a mohol by byť pre nás užitočný, tak sme ho využili. Odmenou bolo, samozrejme, omilostenie.“ Dozvedeli sme sa, že niektorí príslušníci bývalej ŠtB sú dodnes činní v SIS-ke. A čo cirkevní hodnostári? – spýtal som sa. „Nech sa nevyhovárajú. Aj oni s nami spolupracovali.“ A čo tzv. preverované osoby? „Išlo predovšetkým o ľudí, o ktorých sme vedeli, že majú protisocialistické názory, i o tých, ktorí často cestovali do zahraničia. Od nich sme sa obyčajne dozvedeli detaily, ktoré sa stali súčasťou mozaiky.“
(cky)
