„Mám štyri mená,“ zaskočil nás prvý respondent. Nešlo o mená krycie, ale o kuriozitu. „Pokrstili ma, ale skôr, ako ma vyniesli z kostola, niekomu sa moje meno znepáčilo a tak ma pokrstili ešte raz. Podľa akýchsi cirkevných pravidiel som si musel medzi tieto dve mená vsunúť ešte jedno, ďalšie som dostal pri birmovke.“ Dohodli sme sa, že v ankete bude vystupovať ako Jozef. „Som za aj proti,“ povedal na adresu zverejnených mien ŠtB. „Za som preto, aby sa urobil poriadok, proti preto, že sa tam určite objavia aj ľudia, ktorí o spolupráci ani netušili. Ak by som sa tam objavil ja alebo niekto z mojej rodiny, budeme sa tvrdo obhajovať. Viem o tom, že boli jedného človeka nahovárať na spoluprácu a hoci nič nepodpísal, jeho meno je vo zväzkoch. Možno jeho podpis niekto sfalšoval. Veľa mohlo byť aj takých, ktorí, ak chceli robiť svoju robotu, alebo chceli mať jednoducho pokoj, museli aspoň formálne vstúpiť do strany.“
„Osobne sa ma to netýka,“ povedala nám pani Mária. „Ale je dobre, keď vieme, kto tam vtedy fungoval. Možno by bolo lepšie, keby sa zoznam zverejnil v novinách, lebo nie každý má internet. Ak bol niekto agentom a dnes je vo vysokej funkcii, mal by odstúpiť. Je to na jeho svedomí. Neviem, či sa mohlo stať, že by sa tam dostal niekto bez svojho vedomia.“
„Pokiaľ bol niekto eštebákom, tak by mal mať toľko charakteru, aby sa priznal,“ mieni Dušan Kojnok. „Keď sa napríklad Dubček dokázal vysporiadať s komunistickou kariérou, mali by to dokázať aj druhí a povedať pravdu. A mali by odísť z funkcií, lebo pochybujem, že nevedeli o tom, že spolupracovali s ŠtB. Veď išlo o elitnú skupinu, kde vládol prísny režim. Ťažko povedať, či ich majú súdne stíhať. Súdiť by mali tých, ktorí evidentne spôsobili nejaké zverstvá. Aspoň pre výstrahu, aby sa to nezopakovalo, lebo niektorí eštebáci narobili väčšie svinstvá ako fašisti. Čítal som, že sa v zoznamoch objavili aj cirkevní hodnostári. To považujem za intrigy. Neverím, že veriaci človek by sa rozhodol pre spoluprácu s komunistami.
„Je správne, aby sme vedeli, kto spolupracoval s ŠtB,“ povedal muž, ktorého meno náš diktafón nezachytil. „Podľa toho si môžeme urobiť predstavu o charaktere ľudí, ktorí sú v zoznamoch. V iných štátoch, keby sa zistilo, že sa niekto takto v minulosti skompromitoval, tak by z verejnej funkcie automaticky odstúpil. Na Slovensku je to inak. Ťažko mi je posúdiť, či sa do zoznamov mohol dostať niekto bez vlastného vedomia, ale pochybujem o tom. Musel predsa niečo podpísať, alebo aspoň o tom musel vedieť. Zatiaľ som nepozeral do zoznamu, či tam nie je niekto z mojich známych. Ak by som tam niekoho našiel, určite by som sa ho spýtal aspoň na to, ako sa tam dostal a čo robil.“
(cky)
