„V poslednom období sa hromadia telefonické sťažnosti na neetický prístup zamestnancov pohrebných služieb (vnucovanie poskytovania pohrebných služieb). Z uvedeného dôvodu vás upozorňujeme, že vstup pohrebnej služby do areálu NsP Zvolen umožníme len vtedy, keď preukážete na hlavnej vrátnici, že pozostalí si u vás objednali pohrebné služby. V prípade, keď zistíme neodôvodnený pohyb zamestnancov pohrebných služieb v priestoroch a okolí oddelenia patológie, budú zamestnanci pohrebných služieb vyzvaní, aby okamžite opustili areál NsP Zvolen, pretože v opačnom prípade budem nútený požiadať Mestskú políciu Zvolen o poskytnutie pomoci.“
Toto upozornenie podpísal pred takmer dvoma rokmi bývalý riaditeľ nemocnice Vojtech Žilinčan a adresoval ho Pohrebníctvu Smuta. Pred niekoľkými dňami sa objavilo na výveske jedného kvetinárstva v centre Zvolena. Prečo? Pokúšali sme sa to zistiť. Ide o vojnu medzi pohrebnými službami, jednoducho povedané – o biznis? Vo Zvolene sú v súčasnosti dve pohrebné služby. To je dobre, ak to zoberieme z pohľadu, že je vytvorené konkurenčné prostredie a nikto nemôže diktovať ceny. Trh je rozdelený. Jednu pohrebnú službu vlastní Danica Klesniaková, druhú Ján Hanuska.
Je paradoxom, že list, ktorý adresovalo bývalé vedenie zvolenskej nemocnice pohrebníctvu Smuta, zverejnila práve jeho majiteľka Danica Klesniaková a to aj napriek tomu, že jeho obsah ju kompromituje v očiach klientov. Okrem snahy zistiť, aké praktiky používajú dve konkurenčné pohrebníctva v styku s rodinami zosnulých nás zaujímalo, prečo takto riskovala? „Zákazníci ma viackrát upozornili na to, že niektoré iné firmy ponúkajú pohrebné služby už pri dverách patologického oddelenia Nemocnice s poliklinikou vo Zvolene. Hoci sme list dostali už pred dvomi rokmi, stále je aktuálny a tak, ako platí pre nás, mal by platiť aj pre konkurenciu,“ odôvodňovala svoj postup majiteľka pohrebníctva. Podľa jej slov takéto spôsoby vnucovania sa zákazníkom ich pohrebníctvo nevyužíva. Hovorí, že keď si išli situáciu preveriť pred zvolenskú patológiu, pracovníci nemocnice privolali hliadku mestskej polície. „Mestská polícia nám pri konzultácii tvrdila, že vyčkávať na zákazníkov pred nemocnicou je protiprávne. Napriek tomu zástupcovia konkurenčnej firmy toto upozornenie porušujú,“ dodala. Aké riešenie navrhuje? „Keďže ide o podnikanie v citlivej oblasti, chceme, aby každý zákazník mal slobodnú voľbu výberu pohrebníctva, ktoré zabezpečí poslednú rozlúčku so zosnulým a aby si služby objednal vo firme, nie pred dvermi patológie.“
Pri našom pátraní o pointe „vojny kvôli mŕtvym“ sa Ján Hanuska začudoval. Vraj o žiaden zápas medzi pohrebnými službami nejde a akákoľvek takáto publicita poškodí obe strany. Podľa neho je problém v tom, že má svoje pracovisko neďaleko patológie. Nie je však v nemocnici, to zákon nedovoľuje, ale predsa len pomerne blízko. To prekáža druhej strane. Lenže dom, v ktorom má pohrebnú službu, je jeho vlastný. „Mám sa vari kvôli tomu presťahovať?“ pýta sa Ján Hanuska. Na jeho pracovníkov sa vraj nikto z nemocnice nesťažoval. Senzácia sa tentokrát zrejme nekoná. Pravdupovediac, mŕtvi si to ani nezaslúžia.
(schv, ms)
