Zvolen – Mnohí podľahli reality šou Zámena manželiek a svoju rodinu nahradili počas dvoch týždňov cudzou. Viedla ich k tomu zvedavosť, túžba zažiť niečo nezvyčajné, alebo možno skúška sily partnerského vzťahu. Manželov Štefunkovcov nič podobné neláka. Počas manželstva, ktoré trvá päťdesiat rokov, prekonali hádam všetko. Spoločné roky boli poznačené šťastím, ktoré striedali aj chvíle plné bôľu a zúfalstva. Pán Alojz sa so životnou družkou stretol na svadbe kamaráta a po pol roku už chystali vlastnú veselicu. Dvadsaťdva rokov žili vo Zvolene a vychovávali dvoch synov. Potom sa presťahovali do Trnavy, kde opatrovali matku pána Alojza. Tu ich zasiahli dva najťažšie údery. Najskôr im zomrel syn a potom pána Štefunku zložila do invalidného vozíka choroba. Vtedy sa rozhodli vrátiť do Zvolena. Život sa s nimi nemaznal. Vydržali vďaka vzájomnej podpore. Pani Zdenka má v otázke, či by manžela zamenila, jasno: „Nesúhlasila by som so žiadnou zámenou. V nijakom prípade. Ani keď sme boli mladí, ani teraz, keď sme starí a chorí. Ľudia, ktorí sa prihlásia do Zámeny manželiek, musia mať odvahu. Na jednej strane preto, že sa odhodlajú ísť do cudzej rodiny a na druhej prijať cudziu ženu v tej svojej. Aj keď to je len na dva týždne, ja by som nešla. S manželom žijeme spolu veľa rokov a vieme, čo môžeme jeden od druhého čakať. Poznáme svoje priania a potreby. Pri zámene by sme sa museli prispôsobiť cudzím ľuďom, zvyknúť si na nich. To by bolo najťažšie. Manžel nemusí ani hovoriť a viem, čo chce,“ hovorí pani Zdenka a manžel ju žartom dopĺňa: „Veď hovoriť ani nemôžem. Po troch mozgových príhodách sa mi ťažko rozpráva, tak som radšej ticho.“ V každom manželstve sa striedajú pekné chvíle s horšími. Na otázku, či Štefunkovci uvažovali niekedy o rozchode, nám pani Zdena povedala: „Najlepšie to vyjadrila jedna pani v podobnom rozhovore, ktorý som sledovala v televízii. Povedala - rozvod nie, ale zabiť áno.“
J. SCHVARZBACHEROVÁ
