Lackov, Jalšovík – Zvony. Šíria správy radostné, i smutné. Ich srdcia zmĺkli len v rokoch novodobých vojen, keď kvalitnú liatinu zvonov pretavili na delá. Možno práve vzácny kov zaujal zlodejov, ktorí – ako naznačujú prípady z posledných dní – sa zamerali na krádeže zvonov. V polovici marca zistili krádež zvonov v dedine Selešťany v okrese Veľký Krtíš. Zlodej ich odniesol z povaly zvonice. Ich hodnotu vyčíslili na 150 000 Sk. Zlodej musel byť naozaj fyzicky zdatný, veď jeden zvon vážil 80 kilogramov a druhý dokonca rovných sto kíl.
Zvon ukradol zvonárovi spred okien domu
Zdá sa, že krádež zvonov sa stáva novodobým zlodejským hitom. V predveľkonočnom týždni sa totiž takýto neznámy (alebo ten istý?) „špecialista“ vlámal do zvonice v Lackove v okrese Krupina. Ani tentoraz zvon nemohol odniesť len tak v batohu či pod pazuchou, veď jeho hmotnosť je až 90 kilogramov. Škoda pre Obecný úrad v Lackove dosahuje sumu 90 000 Sk. „Bol to dobrý zvon. Aj proti bleskom,“ povedal nám Ján Jombík. „Na nový obec ťažko zoženie peniaze.“ V dedine však majú aj nový kostol, ktorý postavili pri nedávnych oslavách jubilea obce. „Ten je bez zvonov. Vraj by ich zvuk mohol poškodiť múry,“ prezradil nám J. Jombík. Zvonárom v Lackove je Pavol Farbiak. Zvonicu uprostred dediny má priamo pred oknami. Doma sme ho nezastihli, no podľa slov jeho príbuzných ešte v pondelok zvonil pri pohrebe. Potom zvony, ako kážu kresťanské tradície, „zaviazali“. Krádež zistili až v nedeľu.
Celé roky bola zvonica otvorená a nič sa nestalo
Zvonička na dolnom konci Jalšovíka onemela zo soboty na nedeľu, z 12. na 13. marca. Ako sme sa dozvedeli na tamojšom obecnom úrade, zlodej ukradol zvon, ktorý uliali v Budapešti v roku 1912. Odhadom mohol mať okolo 50 kilogramov. Ako sa spomína v kronike, podarilo sa ho uchrániť pred rekviráciou počas prvej svetovej vojny, zlodej bol však šikovnejší. „Zvonil na ňom už môj starý otec,“ spomína 83-ročný Štefan Kováč, ktorý s manželkou Angelou býva neďaleko. „Ja som zvonil už ako malý chlapec. Je to ťažšie ako v kostole, lebo tu treba ťahať povrazy na tri boky. Vlani som s tým skončil, lebo som už nevládal. Myslel som si, že sa toho chytí niekto mladší, ale nikto nechcel. Tak sa zvony spúšťali elektrikou.“ Krúti hlavou nad týmto zlodejstvom. „Celé roky bola zvonica otvorená a nič sa nestalo,“ vraví. „Pred rokom ju zamkli.“ Po smutnej skúsenosti namontovali v druhej zvonici na hornom konci Jalšovíka poplašné zariadenie.
Celé roky bola zvonica otvorená a nič sa nestalo. Až raz... Foto:ms
V šrote by vraj takýto kov nezobrali
Skončia zvony v šrote? „Videli sme to včera v televízii,“ dozvedeli sme sa v zberných surovinách v Krupine, teda najbližších k Lackovu a Jalšovíku. „K nám ich určite nedoniesli a ani nedonesú. Ak sa im zvony aj podarí rozbiť, bude vidieť, z čoho šrot pochádza. My sme zberateľov vycvičili, nosia k nám len zhrdzavené plechy. Dávame si pozor, aby sa k nám nedostalo niečo, čo by mohlo pochádzať z krádeží.“ Podobným tónom sa vyjadrili aj v jednej zvolenskej zberni. V ktorej? Kto vám prezradí v takejto chúlostivej situácii meno? „Ukradli zvony?“ ozval sa smiech na druhom konci telefónnej linky. „Tak to sú už ľudia naozaj schopní všetkého. Nie, u nás sa nič také neobjavilo. Teraz k nám nosia najmä to, čo povyhadzujú pri čistení záhrad a chalúp.“
Je to barbarstvo!
„Zvon má u katolíkov i u evanjelikov silnú výpovednú hodnotu,“ povedal nám Vladimír Farkaš, riaditeľ banskobystrického biskupského úradu. O krádeži zvonov sa dozvedel až od nás. „Tomu, kto ich ukradol, to určite šťastie neprinesie. Je to barbarstvo. U nás sa mu ich nepodarí predať a pochybujem aj o tom, že by ich kúpil niekto v zahraničí. Dôvodom môže byť len to, že zvon obsahuje veľa medi. Pokiaľ viem, na Slovensku sa zvony v súčasnosti nevyrábajú, asi len v Čechách, ale výrobca by určite neriskoval svoj kredit tým, že by kúpil ukradnuté veci. My dnes dávame prednosť zvonom elektronickým, ktoré sú lacnejšie a samotné zvony, ktoré vidíme hýbať sa, sú iba obyčajnou bezcennou atrapou.“
Jozef SLIACKY
