Syn sa vraj na neho celkom podobá
Gólman Križan mal hlavu v smútku. „Mrzí ma to. Veľmi... Zajtra to musím napraviť“, nepotláčal rozčarovanie z výkonu v prvom zápase so Slovanom a z gólov vo svojej sieti. „Potrebujem sa dobre vyspať, nemyslieť na prehru. Ráno sa začína odznova“, uzavrel tému. Do reči mu extra nebolo. Čo sľúbil, však dodržal. Kááárol Križan! Obľúbený pokrik rezonoval zvolenským zimným štadiónom druhý večer v celkom inej tónine. Zakričať od radosti si mohol aj Križan junior. Niekoľkodňové bábätko hokej totiž pozerá.
Debata o synovi bola Karolovi evidentne príjemnejšia ako analýza utorňajšej hokejovej prehry. Nezaprel v sebe chlapské ego a na otázku, či mu je junior podobný, sekundu nezaváhal: „Na koho sa podobá? Na mňa! Vraj som to celý ja. Na také malé bábo má veľké ruky, aj nos má ako ja... Vravia, že som to celý ja“, zduplikoval s otcovskou pýchou.
Či bude syn, alebo dcéra, Križanovci vedieť nechceli. I keď – podľa tvaru bruška – tušili... Tušenie sa potvrdilo. Karol bol spočiatku aj pri pôrode: „Nastali však isté komplikácie, žena rodila cisárskym a k tomu už človeka nepustia,“ vzdychne a s úľavou dodá: „Zatiaľ sú všetky vyšetrenia v poriadku, obaja sú zdraví. Keď viem, že sa nemusím strachovať, nerozptyľuje ma to pri zápase. Veľmi sa z malého teším, no teraz je to také zmiešané. Pred zápasom som na nich myslel, ale počas zápasu sa tým nemôžem nechať ovplyvniť. Musím sa absolútne sústrediť na hokej.“
S prvým finálovým zápasom sa synovi chváliť nebude, ale zaklamať, že ho vyhral, nemôže. „Malý pozeral. Žena ho má pri sebe na izbe a písala mi, že budú fandiť obaja. Dúfam, že to zajtra napravím, aby videl dobrý hokej a naše víťazstvo.“
Nech finále dopadne akokoľvek, Karola radostné povinnosti neminú... Oslava? Určite bude a bude ich viac. Aj tu vo Zvolene, aj v rodnom Liptovskom Mikuláši. Musím sa poradiť s chlapcami v tíme, ktorí majú deti a v oslavách narodenia potomka majú prax.“
Extraliga finišuje. O pár dní bude mať Karol namiesto lapačiek plných pukov plné ruky inej roboty. Kúpať, prebaľovať... Je to robota pre chlapa? Nebude v tom „ľavý“? „Jasné, že to zvládnem. Švagriná má trojročné a štvormesačné dieťa, na nich – najmä na tom staršom som si to natrénoval. Všetko v pohode, prekvapil som. Čudovali sa, ako mi to ide. Malé bábätko bude vyžadovať trochu praxe, ale žiadny problém. Takejto robote sa ja nebránim.“
Jaroslava BADÁNIOVÁ
Podľa mamy má vlasy po nej
Zvolen – Od svadby hokejistu Karola Križana a Mirky Mališovej uplynulo šesť mesiacov a o miesto na svete sa prihlásil ich prvý potomok. Karolko sa narodil pred týždňom, v noci z nedele na pondelok. Mamička nám prezradila, že dieťatko si naplánovali. „Dohodli sme sa, že najskôr splodíme potomka a až potom sa zoberieme. Snažili sme sa pol roka a stále nič. Už sme boli nešťastní. Potom sa to podarilo. Otehotnela som.“ Mirka dostala pôrodné bolesti v sobotu, do pôrodnice však išli až v nedeľu večer. Karol bol celý čas pri nej. Sedel a čakal. „Pomôcť mi nemohol, ale stačilo, že bol pri mne,“ s úsmevom nám hovorila. Doktor nakoniec rozhodol, že dieťatko príde na svet cisárskym rezom. A urobil dobre. Karolko mal pupočnú šnúru obmotanú okolo hrdla a mladá rodina vďačí lekárskemu zákroku za to, že všetko dopadlo šťastne a môže sa tešiť z 51 centimetrového a 3370 gramového, zdravého chlápätka. „Karol mi rozprával, že najskôr počul detský plač. Vyšla sestra, za ňou ďalšia a on len stál pred dverami a nikto mu nič nepovedal. Potom uvidel, ako nesú dieťatko. Malo pipíka. Tak sa dozvedel, že máme syna,“ reprodukovala nám Mirka slová manžela. „Potešil by sa aj dcére, ale chcel chlapca,“ dodala. Karol síce pred pôrodom tvrdil, že sa ho nezúčastní, ale manželka si je istá, že keby bola rodila spontánne, bol by jej asistoval. Karolko je zatiaľ spokojné a dobré dieťa. „Keď ho chovám, stále zadrieme a musím ho budiť. Keď sa prvýkrát rozplakal, bola som šťastná, že počujem, aký ma hlas. Aj sestričky hovoria, že pokiaľ nie je hladný, tak spí,“ prezrádzala Mirka. A aby Kajko potvrdil slová mamy, predviedol nám silu svojich hlasiviek. Malý sa podobá na veľkého. Otecko je ale sklamaný, že dokonalú podobu narúšajú hnedé kadere syna. „Hovorila som mu, že nemôže byť celkom po ňom, nech má niečo aj po mne,“ podotkla so šibalským úsmevom šťastná mamička. Chceli sme tiež vedieť, či sa otecko bude vedieť o potomka postarať. Mirka nám tvrdila, že určite. Už si to aj overila. „Sestra má dvoch synov a jeden z nich má tri mesiace. Na ňom Karol nacvičoval prebaľovanie. Synovci majú manžela strašne radi a pre staršieho je najdrahším miláčikom.“
Pre veľkého Karola bol uplynulý týždeň rušný. Najskôr to bola príprava na finálové zápasy, potom pôrod manželky a nakoniec boj o prvenstvo v extralige. Prvý zápas naši prehrali. „Pred zápasom bol manžel za mnou v pôrodnici a prišiel aj po ňom. Bol nešťastný z výsledku a tak som ho musela utešovať. Dohodli sme sa, že v stredu pred zápasom pôjde domov, oddýchne si a za mnou príde až po stretnutí. Takto chce zmeniť rituál. Je dosť poverčivý a dúfa, že to pomôže a uhrajú lepší výsledok,“ vysvetľovala nám v stredu dopoludnia. Večer bolo jasné, že zmena rituálu zabrala. Karol pustil za chrbát len jeden gól a zvolenské mužstvo vyhralo. Na tento zápas sa chystali aj Karolovi rodičia. Vnuka zatiaľ videli len v novinách a tak cestu z Liptovského Mikuláša do Zvolena chceli merať nielen ako fanúšikovia svojho syna, ale hlavne ako hrdí starí rodičia.
Sily, ktoré pôsobia medzi nebom a zemou zrejme u Križanovcov pôsobia. Malý Karolko má v dátume narodenia dve štvorky. Jeho mamina nasledujúci deň oslávila meniny a na ďalší narodeniny. Tri za sebou idúce dni a tri sviatky v rodine. To je bilancia uplynulého týždňa Križanovcov.
J. SCHVARZBACHEROVÁ
