Zvolen - „Piateho apríla 2005 asi o 14. hodine po rodinných nezhodách odišla z domu rodičov 24-ročná Zvolenčanka Ľubica L. so svojím ročným synom,“ začína sa smutná policajná správa. Vraj mala namierené k sestre, ktorá býva v jednej zvolenskej ubytovni. Tam však, ako zistil jej otec, neprišla. Čo sa vtedy udialo?
„Máme svoje starosti, dajte nám pokoj,“ povedala nám uplakaná matka a zatvorila pred nami dvere panelákového bytu. Chápeme ju. To, čo sa udialo v ich rodine, nie je príjemné nikomu. Podľa policajnej správy pol hodiny po polnoci otec nahlásil telefonicky nezvestnosť dcéry. „Vtedy niekto vyzváňal aj v našom vchode,“ povedal nám kolega. „Asi ju hľadali aj u nás.“ Chlap, ktorý býva v susednom vchode, o ničom ani len netušil. „Len teraz som sa to dozvedel z rádia,“ vraví. Jeho sused rodinu L. pozná lepšie. „Stretneme sa občas na dvore, keď dávam pozor na vnučku. Je to slušná rodina,“ hovorí. „Možno jej rodičia vyčítali vzťah s druhom, s ktorým má chlapčeka,“ uvažuje nahlas. Matka nahlásila nezvestnosť dcéry osobne na zvolenskej polícii o 7,20 hod. Zlým znamením bol nález prázdneho kočíka v Sekierskej doline. Od neho nebolo ďaleko k starému kameňolomu na druhej strane potoka. Tam sa zlá predtucha naplnila. Policajti našli bezvládne telo Ľubice L. pod 16-metrovým bralom. Pri páde údajne narazila na skalu a zomrela na následky vnútrolebečného poranenia hlavy s krvácaním do mozgu. Držala syna pevne v náručí, alebo jeho pád stlmilo niečo iné? Faktom je, že ho našli spať na bruchu mŕtvej matky. „Je to naozaj zázrak, že Filipko prežil,“ povedal nám primár detského oddelenia NsP vo Zvolene Igor Janičina. „Má len odreniny na tvári, iné zranenia nemá.“ Už na tretí deň po tragickej udalosti si mohli poňho prísť starí rodičia. „Keď počuje slovo mama, tak zareaguje, aj si poplače. Hľadá ju,“ povedala nám sestrička Dana Gajdošová. Zatiaľ si nemôže uvedomiť, čo sa stalo. Smútok za mamou príde neskôr. Policajné vyšetrovanie potvrdí, alebo vyvráti, či išlo o samovraždu.
Jozef SLIACKY
