Záhadná smrť v parku

Ohraničila čas úmrtia medzi štvrtkový a piatkový večer. Odborníci okrem toho zistili, že zranenia boli spôsobené opakovanými údermi, najpravdepodobnejšie kopaním do hlavy, hrudníka a brucha. Záver pitvy znel – zranenia si muž nemohol spôsobiť sám a neboli spôsobené ani iným mechanizmom, napríklad dopravným prostriedkom. Ďalšiu iskierku svetla do prípadu vniesla Eva Valušková, ktorá ohlásila na polícii, že jej manžel je nezvestný.

Nikto nič nevie. Ani rodina, ani susedia si nevedia vysvetliť násilnú smrť 55-ročného Jána Valušku z Očovej. „Nevieme, prečo sa mu to stalo. Jano bol dobrák, nikomu by neublížil, s nikým nemal spory,“ hovorili nám najbližší susedia. „Celá ulica za ním plakala,“ dodali. Kým sme sa s nimi rozprávali, v bráne rodinného domu sa objavila Jánova manželka a dcéra. Potvrdili nám, že posledná Jánova cesta viedla v piatok 29. apríla do Zvolena. „O desiatej doobeda odišiel na úrad práce. Bol nezamestnaný a tak sa tam chodil hlásiť,“ rozprávala nám jeho manželka. „Mal tam ísť už vo štvrtok, ale si vypil a tak som mu vravela – Nechoď Janko, vyspi sa a pôjdeš až zajtra.“ Možno práve v tomto okamihu sa naplnil jeho osud. Špekulácie o tom, že keby bol išiel na úrad vo štvrtok, nemuselo sa mu nič stať, sú už zbytočné. Od piatku dopoludnia Jána Valušku v Očovej nikto nevidel. Až v pondelok sa jeho najbližší rozhodli ísť na políciu. „Zvykol si občas vypiť a potom prespal u kamarátov v dedine. Keď išiel do mesta, zvykol sa zdržať,“ vysvetľovala nám pani Valušková, prečo ho nehľadali už v piatok. Keď Ján odchádzal do Zvolena mal pri sebe asi 1500 korún. Podľa slov jeho ženy dostal pred týždňom podporu. Nakúpil potraviny a ostatné peniaze si nechal. Možno práve tie boli motívom útoku na neho. „Manžel nebol bitkár, ani sa s nikým nehádal. Nemal nepriateľov,“ dodávala pani Eva. Manžela poznala dobre, veď spolu žili 27 rokov a dva dni. Vo štvrtok minulý týždeň ho s takmer celou dedinou pochovala na miestnom cintoríne.