Zvolen - Ohnisko, vedľa neho miska. Čomu a príslušníkovi akého spoločenstva ľudí slúžila? Obďaleč jamy – stopy po koloch. Ak sa archeológ – výskumník stôp pravekej minulosti pustí sledovať líniu smeru kolových jám, odhalí sa mu pôdorys stavby, ktorej strechu podopierali. Ak má možnosť uplatňovať pri výskume metódy prírodných vied, nielen odkrývanie špachtľou a metličkou, môže sa dozvedieť oveľa viac. Napríklad i to, či úroveň podlahy, na ktorú pri výskume narazil, prislúcha k objavenému domu s kolmi. Možno vyskúma, že udupanej podlahy sa dotýkali nohy prvousadlíkov tohto miesta s pamäťou už pred stovkami snáď i tisíckami rokov.
Jedno je isté. Celé územie Zvolena je jedno veľké archeologické nálezisko. V Encyklopédii archeológie vydanej v Bratislave v roku 1986 sa o Zvolene píše ako o archeologickej lokalite na strednom Slovensku s veľkým počtom hromadných nálezov z mladšej bronzovej doby. V spomenutej knihe môžeme nájsť dokonca dve encyklopedické heslá viažuce sa k Zvolenu. To druhé nás poučí, že na našom území žilo v 10. až 9. storočí pred Kristom spoločenstvo ľudí, ktoré zosnulých pochovávalo do mohýl s kamenným vencom po obvode. Archeológovia pomenovali túto vetvu pravekej skupiny lužických popolnicových polí – zvolenská skupina.
Isté je i to, že spoločenstvá ľudí, čo tu žili v dávnominulých dobách, prispeli svojím podielom k celoeurópskemu vývoju a teda i k vývoju ľudstva. Ináč by sa neboli dostali do archeológie povedľa iných kultúr, či civilizácií zvučných mien, ako aztécka, egyptská, antická – rímska a i. Nálezy keramiky terra sigillata dokladajú, že usadlíci žijúci na Haputke v druhom až treťom storočí nášho letopočtu, udržiavali vzťahy s Rímskou ríšou. Išlo o vzťahy obchodné, či snáď vojenské? Metalurgické zariadenie z doby rímskej nám naznačuje, že na výrobu kovových výrobkov používali okolité rudné zdroje. Podobne ako stáročia predtým, v dobe bronzovej. To zas dokladajú kamenné odlievacie formy nájdené na lokalite.
Odborníci píšu, že územie Karpát bolo zbrojovkou kontinentu v dobe bronzovej. Aký podiel má na tom územie dnešného Zvolena? Akým podielom prispelo k európskej kultúre miesto ležiace na križovatke diaľkových ciest, dokonca v dobe svojho pravekého rozkvetu na hranici kultúr severného a južného sveta? Nájdeme odpovede na otázky o jeho význame? Či to bude už naša generácia, ktorá navždy zahladí všetky stopy?
Podľa archeológa pri najvýznamnejších archeologických lokalitách máme povinnosť zvážiť ich ďalšie funkčné využívanie. Treba zodpovedne zvážiť, či vôbec stavať na miestach, ktoré sú zdrojom informácií, či priamo pamäťou ľudstva. I tu platí: dvakrát meraj, raz strihaj. Inými slovami, nie je príliš zodpovedné plánovať rozsiahlu výstavbu na vzácnom archeologickom nálezisku pred celoplošným systematickým, to znamená i dlhodobým výskumom lokality.
Ani voči budúcim generáciám Európanov by veru nebolo etické poprieť stopy po ľuďoch, čo žili od praveku na území dnešného Zvolena. O to viac, ak by k nenávratnému zániku archeologického náleziska malo dôjsť kvôli momentálnemu úžitku našej generácie. Bolo by neúctou degradovať miesto s pamäťou na výstavbu parkovísk, hotela, reštauračných zariadení...
Občianske združenie Borová hora dohliada na kultúrny prístup k bohatému európskemu kultúrnemu dedičstvu, čo sa nám zachovalo vo Zvolene. Dalo podnet na vyhlásenie „podhradia“ Pustého hradu – Haputky za národnú kultúrnu pamiatku, resp. rozšírenie „Historicko – archeologického parku Starý Zvolen“ o archeologickú lokalitu Haputka s plnou ochranou jej hodnôt.
Zora Myslivcová - Lehocká
