Zvolen – Nezriedka počujeme šomranie na súdy. Ľudia kritizujú ich pomalosť. Prieťahy v konaní sú aj najčastejším obsahom sťažností, s ktorými sa slovenskí občania obracajú na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu. Potvrdila nám to Ingrid Vaculčíková z Informačnej kancelárie Rady Európy v Bratislave. „Naznačuje to aj správa zástupcu Slovenskej republiky pred európskym dvorom. V tomto prípade ide o právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote. Vyhováranie sa na to, že u nás nemáme dosť sudcov, neobstojí, lebo napríklad v Nemecku ich majú zhruba rovnaký počet,“ hovorí. Príkladom prieťahov môže byť sťažnosť občana S., ktorý ešte v októbri 1993 podal na Okresnom súde (OS) vo Zvolene žalobu na spoločnosť, ktorá voči nemu nesplnila zmluvný záväzok. Spor sa naťahoval viac ako sedem rokov a v roku 2001 predseda OS vo Zvolene pripustil, že celková dĺžka konania bola spôsobená aj nekonaním súdu. Európsky súd sťažnosť občana prijal.
O svojich právach sa môžete informovať aj vo Zvolene
Občania sa na Európsky súd pre ľudské práva obracajú aj vtedy, keď sa cítia oklamaní pri reštitúciách, v nevyriešených pracovno-právnych sporoch, v uznaní otcovstva a platenia výživného, pri ochrane osobnosti... Problémy sú to naozaj rôznorodé. „Veľa sťažností na zaslanie materiálov prichádza od väzňov,“ hovorí I. Vaculčíková. „Nie je v našich silách vyhovieť všetkým, preto sa snažíme vybaviť nápravno-výchovné zariadenia základnými právnymi predpismi z oblasti trestného práva, rokovacím poriadkom ESĽP, zborníkmi rozsudkov, ktoré im môžu pomôcť pri riešení situácie. Do slovenčiny prekladáme materiály Rady Európy z rokovacích jazykov, ktorými sú francúzština a angličtina.“
Informačná kancelária Rady Európy má sídlo v Bratislave, no v desiatich ďalších mestách na Slovensku má regionálne informačné miesta. Jedno z nich je aj vo Zvolene v Slovenskej lesníckej a drevárskej knižnici TU, kde poskytne dobré rady a formuláre Eva Macková. Netreba si však toto miesto mýliť s advokátskou kanceláriou. „Naša služba je bezplatná,“ povedala nám Ingrid Vaculčíková. „My len môžeme vysvetliť, ako postupovať, čo všetko treba urobiť, aby mala sťažnosť podaná na ESĽP všetky náležitosti. Treba dodať, že vždy ide o sťažnosť občana voči štátu, ktorý porušil jeho práva zaručené v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv. Základnou podmienkou je, aby občan vyčerpal všetky vnútroštátne prostriedky nápravy, pričom poslednou možnosťou je sťažnosť na Ústavný súd SR. Tam je lehota dva mesiace. Ak ju občan nedodrží, chápe sa to ako nevyčerpanie tohto prostriedku nápravy. Lehota na podanie sťažnosti na ESĽP je 6 mesiacov. Na lehoty neraz zabúdajú aj advokáti a niektorí sa radšej prídu k nám poradiť,“ dodala. Európsky súd neprijíma anonymné sťažnosti, ani prípady, ktorými sa už raz zaoberal. Až potom, keď ESĽP rozhodne o prijateľnosti, začne sa zaoberať podstatou veci. Ak tento súd rozhodne, že právo sťažovateľa bolo porušené, môže mu priznať tzv. spravodlivé zadosťučinenie – sumu v peniazoch ako odškodnenie za ujmu, ktorá mu bola spôsobená.
Víťazi sa nestanú milionármi
Neraz počujeme vyhrážanie Štrasburgom, no - ako vidíme - dostať sa tam so svojou sťažnosťou nie je vôbec jednoduché. Ani vysúdiť veľké sumy, hoci sťažovatelia by ich radi videli na svojom konte. Vo vyriešených sporoch v posledných dvoch rokoch chceli vždy spolu viac ako 400 miliónov Sk ako majetkovú alebo nemajetkovú ujmu a ako náhradu súdnych trov. Prisúdené čiastky však boli podstatne nižšie, v roku 2003 vyše troch a v roku 2004 viac ako jeden milión Sk. Celkom prišla Slovenská republika pri súdnych sporoch v Štrasburgu o takmer 11 miliónov Sk.
Ingrid Vaculčíková už urobila niekoľko prednášok a konzultácií po Slovensku. Vo Zvolene využilo jej návštevu okolo desať občanov, ktorí dostali bezplatnú radu, ako postupovať vo svojom súdnom spore. „Chodíme aj po školách. Konkrétne vo Zvolene sme boli na gymnáziu, kde sme besedovali so študentmi, lebo nám ide o to, aby predovšetkým mladí ľudia mali základné vedomosti o ľudských právach, aby sa stali súčasťou ich všeobecného vzdelania.“
Jozef SLIACKY
