Zvolen – Skoro dvojmetrovému sympaťákovi Ondrejovi Kačánimu učaroval v detstve basketbal. Začal ho hrávať vo Zvolene, neskôr prestúpil do Lučenca a posledné dve sezóny odohral v drese Nitry, kde dosiahol zatiaľ svoj najväčší triumf. Po zisku bronzu a striebra s Lučencom sa mu v tejto sezóne podarilo získať spolu so spoluhráčmi z Nitry slovenský titul. „Najdôležitejším rozhodnutím v mojej kariére bol prestup do Lučenca. Tam som odišiel ešte v juniorskom veku. Spočiatku som hrával za mužov vo Zvolene a juniorskú extraligu v Lučenci. Neskôr som do Lučenca prestúpil a strávil som tam dve sezóny. Boli to pekné dva roky, no potom odišli sponzori a tak som sa rozhodol, že prestúpim do Nitry. Tam som pôsobil dve sezóny, no a v tejto sa nám podarilo získať titul.“ Výstup na pomyselný basketbalový Olymp nebol jednoduchý a bol trošku nečakaný. „Po základnej časti sme skončili na štvrtom mieste. V nej sme málo zápasov vyhrali na súperových palubovkách, no v play off sa to zvrtlo. V prvom kole sme porazili Košice, v druhom na nás čakal suverénny víťaz základnej časti Svit. Ja som tam nevyhral tri roky, no počas tohtoročného play off sme tam vyhrali dva razy a postúpili do finále! V ňom sme si poradili s Handlovou a získali titul.“ A ten sa patrí poriadne osláviť. „Oslavovať sme začali spolu s prezidentom hneď večer po poslednom zápase. Na druhý deň sme pokračovali v prítomnosti sponzorov, poriadne sme si to vychutnali,“ hovorí s úsmevom Ondrej Kačáni, no zároveň priznáva, že: „Aj keď som v tejto sezóne získal s Nitrou titul, nemôžem byť stopercentne spokojný. Cez sezónu som bol zranený, mal som dosť vážny výron. Po návrate som nedostával toľko príležitostí na palubovke, ako by som chcel. Okrem toho do mužstva prišli legionári, s ktorými sa my Slováci len ťažko môžeme porovnávať.“ Po dvoch rokoch strávených v Nitre sa Ondrejovi skončila zmluva a zatiaľ nevie, čo bude. „Nitra má o moje služby záujem aj naďalej, zatiaľ som sa však nerozhodol, či pod Zoborom ostanem. Uvidím, či prídu aj iné ponuky a podľa toho sa rozhodnem,“ hovorí Ondrej, ktorý si po sezóne pôjde oddýchnuť spolu s priateľkou Adrianou a kamarátom k moru do Chorvátska. Po dvoch rokoch, pretože Nitru trénoval reprezentačný tréner Ľubomír Urban, ktorý oddych neuznáva a podľa neho by hráči mali trénovať a hrať v kuse. „Je dobrý tréner, no má svoje muchy. Je to maximalista, pre neho sa zápas končí až na konci, i keď mužstvo vedie pár minút pred koncom o štyridsať bodov. Nepoznám väčšieho basketbalové fanatika,“ dodáva Ondrej, ktorý osem rokov chodil do triedy s tenistom Karolom Beckom. „Karol bol asi o čosi lepší žiak ako ja, no čo sa týka nás dvoch, žiadna sláva to nebola. Aj keď je Karol málokedy doma, lebo cestuje po turnajoch, sme stále v kontakte. Keď je preč, tak si voláme, keď je on i ja doma, skoro vždy sa stretneme a niekam vyrazíme. Najradšej na motokáry, je to pre nás určitý druh odreagovania,“ dodáva Ondrej Kačáni.
Marek PLANDOR
