Marián Felcian : Som fajčiar. Ale predtým som štyri roky nefajčil. Jednoducho mi napadlo, že prestanem a prestal som. Bohužiaľ, teraz som sa k tomu vrátil a už znova fajčím asi rok. Trochu som sa dostal do stresu, zapracovali nervy a tak som si zapálil. V takých chvíľach cigareta určite pomôže. Mienim s tým však znova prestať, lebo to škodí zdraviu. Lepšie sa mi dýchalo, keď som nefajčil. Chce to len pevnú vôľu. Univerzálny recept asi neexistuje. S lekárom ani s nikým iným som sa neradil, ale jednoducho, keď budem chcieť, tak fajčiť prestanem. Už to mám vyskúšané.
Jozef Ďurica: Teraz nie som fajčiar, ale fajčil som asi desať rokov, teda dosť dlho. Raz na Silvestra som si povedal dosť a už tri roky nefajčím. Treba k tomu pevnú vôľu. Teraz prežujem viac žuvačiek. Ale cítim sa zdravšie. Predtým ráno, keď som vstal, tak som mal problémy, kašľal som. Podľa mňa by mohli byť fajčiari ohľaduplnejší. V reštauráciách a podobných podnikoch by mali byť oddelené miestnosti pre nefajčiarov.
Martina: Fajčila som, ale keď som bola tehotná, tak som prestala. To bol dôležitý dôvod. Nepociťujem, že by som bola zdravšia ako predtým. Fajčenie mi nevadí. Manžel fajčí, ale nevyháňam ho kvôli tomu na balkón. On sám je dosť tolerantný. Súhlasím s tým, aby boli v reštauráciách oddelené miestnosti pre nefajčiarov. Predovšetkým je fajčenie nepríjemné tam, kde sa podáva strava.
Štefan Krahulec: Som nefajčiar dva a pol mesiaca. Rozhodol som sa tak hlavne preto, že sú cigarety veľmi drahé. Dôležitá je pevná vôľa, ale ešte dôležitejšia prázdna peňaženka. Už som mal obdobie, keď som nefajčil asi dva a pol roka. Fajčiari mi vôbec nevadia. Aj vtedy, keď som nefajčil, som sa lepšie cítil v spoločnosti fajčiarov, aj u mňa v kancelárii sa fajčilo. Nemám rád takých, ktorí sú zrazu veľkí bojovníci proti fajčeniu a predtým fajčili štyridsať rokov.
Peter Krňan: Je to každého osobná vec. Každý má nejaký zlozvyk. Niekto má rád sladkosti, niekto cigarety. Ja som sviatočný fajčiar. Zapálim si jednu pri pivku. Niekedy sú to možno tri za týždeň, inokedy za mesiac ani jedna. Fajčiari mi nevadia, takže nevidím dôvod, aby boli oddelené miestnosti pre fajčiarov a nefajčiarov. V čase obeda by sa v reštauráciách nemalo fajčiť. Sú však aj také podniky, kde sa nefajčí, takže sa dá vybrať.
Ján Bahýľ: Nikdy v živote som nefajčil. Snažím sa v tomto smere ovplyvňovať aj okolie. Mama fajčí, ale nedá si povedať. Ja mám skôr iné neduhy, napríklad sladkosti. Ale keď som prežil vojenčinu bez cigarety, tak to už hádam zvládnem. Poznám aj takých, ktorí skončia s fajčením naraz. Je to asi v hlave, v psychike človeka.
Viktor Kancír: Nefajčím. Ani v rodine nemáme fajčiarov. Dakedy dávno som zo zvedavosti vyskúšal jednu – dve cigarety, ale nechutilo mi to. Vadí mi prostredie, kde sa veľa fajčí. Zákazy sú jedna vec, druhou je uvedomenie ľudí. Napríklad koľko špakov býva porozhadzovaných na autobusových zastávkach. Možno by si to mala všímať mestská polícia a pokutovať, veď ide o znečisťovanie mesta.
Text: Jozef SLIACKY
