Štvorročná Vierka ukazovala prstom na svoje ucho a pochválila sa: „Tu ma uhryzol potkan.“ Ucho už mala zahojené, ale samotná predstava hlodavca, ktorý sa tesákmi zahryzne do tela dieťaťa, je otrasná. Rovnako šokujúce sú podmienky, v ktorých vyrastá päť detí tejto rodiny, žijúcej na okraji Zvolena.
Zvolen – Z hlavnej cesty vedúcej do Krupiny vidieť len kus muriva a strechu budovy. Všetko ostatné je ukryté pred pohľadmi zvedavcov v korunách stromov. Keď sme sa rozhliadli po okolí domu, ak sa tak dá nazvať rozpadávajúca sa murovaná stavba s dvomi miestnosťami, doslova nám vyrazilo dych. Smeti všetkého druhu sa vŕšia takmer po kolená priamo pred vstupom do miestností. Stupili sme do tohto marazmu, hoci už niekoľko dní bolo horúce a suché počasie, pod topánkami nám začala čvachtať odporná, hnijúca a zapáchajúca masa čohosi nedefinovateľného. Práve tu nás vítala domáca pani Katarína Oláhová. Na rukách držala nahého chlapca a okolo nej sa tmolili ďalšie dve ufúľané a polonahé deti. Najstaršiu, dvanásťročnú Katku, ktorá by mala sedieť v školských laviciach, často vraj vídavajú „šlapať“ na železničnej stanici. O rok mladší Daniel sa neukázal, ale aj on málokedy vidí školu zvnútra. Len v tomto školskom roku má vymeškaných dvesto hodín a tak bdie nad jeho výchovou kurátor. Pani Oláhová žije s druhom Danielom a piatimi deťmi v jednej miestnosti. Ďalšiu izbu v dome obýva jej brat s rodinou a v drevenej búde, postavenej na dvore, žije jej sestra s rodinou. Teda smetisko, ktoré majú na prahu svojich dverí, narobili všetci spoločne. Keď sme sa spamätali z prvého šoku, čakal nás ďalší. Vstúpili sme do izby. To, čo sme uvideli, bol podľa domácej pani poriadok. Upratovali len pred týždňom, ale aj tak sme boli ohromení. Matrace na posteliach boli roztrhané a špinavé, na polici bola misa so zaschnutými zvyškami cesta, v rohu malá pec, ktorá slúži ako zdroj tepla i na varenie. Deti vbehli za nami rovno z dvora. S topánkami a nohami zašpinenými od toho neidentifikovateľného, smradľavého čohosi sa usalašili na posteliach bez toho, aby si to ich matka všimla... Zrejme je to bežná prax v tejto rodine.
Malá Vierka bola najzhovorčivejšia a rozprávala nám, ako ju potkan uhryzol do ucha, keď spala. Ucho sa zahojilo, zato na celom tele mala svrbivé vyrážky. Svrab! Túto extrémne nákazlivú infekciu spôsobujú roztoče, ktoré sa zahniezdia v koži a ukladajú tu vajíčka. Tie potom vidieť ako čierne bodky veľkosti špendlíkovej hlavičky v strede vyrážky. Keďže svrab sa neuveriteľne rýchlo šíri, čudovali sme sa, že ostatné deti ho nemajú. „U lekára som s Vierkou nebola,“ kľudne nám povedala Katarína Oláhová. „Myslela som si, že to je od komárov a že jej to prejde,“ ešte dodala na ospravedlnenie. „Aj potkana, ktorý ju uhryzol, sme už vyhnali.“ Ale nehorázne zanedbávanie hygieny sa ospravedlniť nedá. V dome nemajú vodu. Pomocnú ruku im ponúkla suseda a dovolila im, aby si ju brali z jej studne. Ale aj jej trpezlivosť má medze. Vodu naberajú takými špinavými hrncami, že sa suseda obáva o svoje zdravie. Ak tri rodiny zostanú aj bez vody, situácia sa ešte rapídne zhorší. Okrem toho, toaletu sme nevideli ani v dome, ani na dvore. Matka detí nám prezradila, že jej prianím je mať lepší byt. Nábytok by vraj nakúpila v bazáre a všetko by si riadne platila. Ktovie?! Teraz neplatí za bývanie a elektriku nič a ako to v jej príbytku vyzerá? Rodina žije z jej a druhových sociálnych dávok, z takmer osemtisíc korún. Jediným pozitívom je, že deti nebývajú hladné. Najradšej vraj jedia zemiaky a cestoviny. Pýtame sa - s čím? „S mäsom,“ odpovedá matka. Mäso sme ale na polici nevideli, o chladničke nehovoriac.
Keďže rodičia nevedia, alebo nechcú zabezpečiť svojim deťom ani najzákladnejšiu hygienu, musia ich zastúpiť sociálni pracovníci. Pani Oláhová im prisľúbila, že smetisko na dvore, ktoré je semenišťom chorôb a láka hlodavcov, odstránia. Úradníci doniesli deťom aj šaty. Po dvoch týždňoch však nebolo vidieť žiadne zmeny. Minulý týždeň padol ďalší prísľub – Vierku zavedú k lekárovi. Napriek tomu, že kurátori majú nad deťmi už niekoľko rokov dohľad, ich život sa nemení. Pracovníci odboru sociálnych veci a rodiny Mestského úradu vo Zvolene ich nemôžu rodičom zobrať a vytvoriť im lepšie podmienky pre život. Ako nám povedala vedúca odboru Dagmar Bellová, v zákone sa hovorí, že za vážne ohrozenie, alebo narušenie výchovy dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové podmienky, alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Škoda, že zákonodarcovia nepoznajú túto rodinu.
J. SCHVARZBACHEROVÁ
Foto: R. SOTNÍKOVÁ
