„Verili sme, že pri kostole nájdeme hroby až z 13. storočia,“ povedal vedúci prieskumu Václav Hanuliak.
Zvolen – Viete, kde bol prvý zvolenský cintorín? Pre historika je odpoveď jednoduchá. V stredoveku bolo zvykom, že sa pochovávalo pri kostole. Nie inak tomu bolo aj vo Zvolene, čo potvrdil aj archeologický výskum pred tromi rokmi, keď odkryl 16 hrobov. Vlani k nim pribudlo ďalších osem a túto jar 44. „Verili sme, že bližšie pri kostole nájdeme hroby až z 13. storočia,“ povedal nám vedúci prieskumu Václav Hanuliak. Podľa posledných výskumov tu totiž stál kostol už v roku 1270. „Táto nádej sa však nenaplnila. Ide o klasické radové pohrebisko. Pôvodne mŕtvych ukladali do hrobu tak, aby boli tvárou obrátení k východu slnka, odkiaľ očakávali príchod Mesiáša. Neskôr, v 16. a 17. storočí, sa objavuje aj iná orientácia.“ Výskum poukázal na veľké sociálne rozdiely. Len v troch hroboch sa našli pozostatky šperkov, či už na krku alebo ako parta na hlave. Niektorí mŕtvi boli pochovaní v drevených truhlách, no mnohých uložili do hrobu tak, že ich len zabalili do ľanového plátna alebo do vreca. „Na jednom hrobe vidieť, že mŕtveho pochovali dosť barbarským spôsobom, ako keby ho niekto len tak hodil do hrobu,“ ukazuje V. Hanuliak na kostru, ktorá má ruky položené za hlavou. „Na ďalšej kostre vidno, že má zdeformovanú lebku. Stalo sa to tak, že nad miesto, kde mal mŕtvy hlavu, neskôr pochovali novorodenca.“ Niektoré z kostier idú na expertízu, ktorá čo-to napovie o zomrelom i o dobe, v ktorej žil. Určí sa ňou nielen vek a pohlavie, ale aj choroby a dokonca podľa opotrebovania zubov aj potrava, ktorou sa ten človek živil. Padli aj návrhy, aby sa pohrebisko ako pamiatka zasklilo, alebo inak zastrešilo. Na druhej strane z pohľadu archeológa alebo historika ide o bežnú záležitosť, takže po zdokumentovaní kosti našich predkov budú s patričnou úctou opäť zakryté zemou. Pri rímsko-katolíckom kostole sv. Alžbety sa pochovávalo až do 18. storočia. Vtedy osvietenský panovník Jozef II. dal príkaz, aby sa cintoríny budovali v extraviláne mesta. K takémuto rozhodnutiu ho viedli aj tragické morové epidémie, ktorých korene mohli byť v tom, že sa do studní v meštianskych domoch dostávala voda kontaminovaná rozpadávajúcimi sa telesnými pozostatkami na cintoríne. Od 18. storočia Zvolenčania pochovávali na mieste, kde sú dnes mliekárne, neskôr – čo potvrdia žijúci pamätníci – bol cintorín v priestoroch dnešnej univerzity, kde zostala jeho židovská časť. Až v minulom storočí sa stal miestom posledného odpočinku areál na Zlatom potoku. (cky)
