Zvolen – Odchovanec zvolenského hokeja Ján Kentoš sa po dvoch sezónach v drese Banskej Bystrice, v mužstve, ktoré má dnes existenčné problémy, rozhodol, že skúsi šťastie vo svete. V zámorí pred touto sezónou vznikla nová profesionálna liga, ktorá nesie názov SPHL. Do prvého ročníka tejto súťaže sa prihlásilo osem mužstiev a Jano si vybral jedno z nich – Asheville Aces. „Začiatky boli naozaj ťažké. Musel som si zvykať na nový štýl života i hokeja, bol som ďaleko z domova a ani po anglicky som sa príliš dobre nevedel dohovoriť. Našťastie tam bol aj ďalší Slovák, Martin Viazanica, takže sme si vo veľa veciach pomáhali. Na začiatku bol s nami aj Mikuláš Velček z Prešova, toho však vedenie na začiatku sezóny poslalo preč,“ začal rozprávanie Jano, ktorý zažil prvý šok po prílete do USA. „Keď som prišiel na začiatku sezóny do kempu, bolo tam šesťdesiat hráčov. Musel som tvrdo bojovať o miesto, pretože majitelia boli ochotní platiť len osemnásť hráčov, vrátane brankárov. Hneď po prvom tréningu som zistil, kde som prišiel. Na ľade sme dve a pol hodiny trénovali a potom hrali medzi sebou zápas. Počas neho sa dokázali medzi sebou pobiť aj spoluhráči, len aby ostali v tíme. Kemp trval tri dni a každý deň tréner vyradil niekoľkých hráčov. Ja som napokon ostal.“ Ak si však niekto myslí, že Jano mal v tom momente vyhraté, je na omyle. „Počas sezóny sa v našom mužstve vystriedalo 56 hráčov a len traja sme vydržali celú sezónu! I ja som mal občas namále, no napokon si ma tam tréner nechal celú sezónu. Človek sa tam však nemôže flákať ani na tréningu, všetko musí robiť naplno. Ak to tak nie je, ide domov. Bolo to náročne, veď som cez sezónu odohral 56 zápasov, no napokon som to zvládol a je to pre mňa nová skúsenosť,“ hovorí Jano.
Súťaž SPHL nebola žiadna prechádzka ružovým sadom. V každom zápase sa strhla minimálne jedna mela a tam neradno uhnúť. „Bitiek tam bolo neúrekom. V každom mužstve boli bitkári, no ak vás niekto vyzval, nesmeli ste uhnúť. Inak na vás poľovali celý zápas, tam to bol prejav slabosti. Ja osobne som sa počas sezóny bil len trikrát. Ani raz som nevyhral, no ani som príliš veľa úderov neutŕžil. Keď sme hrali o postup do play off a mali sme zranených bitkárov, prišiel do šatne tréner a povedal, že sa niekto musí pobiť. Napokon sa obetoval japonský reprezentant, ktorý sa bál o flek, no to robiť nemal. Bitkár zo súperiaceho mužstva ho tak rozbil, že Japonec týždeň nič nevidel. Taký bol opuchnutý.“ Okrem Japonca hrali v tíme spolu s Kentošom aj Eskimák a dvaja Indiáni. „Bola to pre mňa rarita. No musím priznať, že to neboli zlí hokejisti. Príjemne som bol prekvapený z našich fanúšikov. Keď sme doma prehrali a videli, že sme sa snažili, nenadávali na nás. Práve naopak, ďakovali nám za výkon a to poteší.“ V tak tvrdej lige ako SPHL by bolo zázrakom, keby sa Janovi celú sezónu nič nestalo. „Mal som trikrát zlomený nos. Dva razy to bol výsledok súboja a raz ma trafil môj krajan Viazanica pukom rovno do tváre. Vtedy som mal nos pri ľavom oku, no napokon sa mi to celkom dobre zrástlo.“ Na liečenie a oddychovanie však nebol čas. „Zlomenina nosa sa tam nepokladá za zranenie. Hokejista, ak chce ostať v tíme, musí hrať, inak ho majitelia pošlú preč. Nikto nechce v tíme zranených hráčov,“ hovorí Jano, ktorý v čase, keď mal zlomený nos, nemohol hrať ani s košíkom. „Mal som polovičné plexisklo. S košíkom alebo s celým plexisklom som hrať nemohol, tam to považujú za slabosť.“
Peniaze dostávajú hráči v nižších zámorských súťažiach každý týždeň. Klub im ešte hradí ubytovanie, ostatné náklady musí znášať každý sám. „Ja som najprv býval v hoteli, o ktorom sa hovorí, že tam straší. Majitelia objektu dali urobiť prospekty, že sa v okolí hotela dejú paranormálne javy. Ja som sa nič mimoriadne nepostrehol. No spoluhráč odišiel z hotela hneď v prvý deň, pretože sa mu svojvoľne otvárali dvere. A môj krajan Viazanica videl, ako cez stenu prechádzali dve postavy,“ hovorí Jano. Mladý 22 – ročný útočník dnes ešte nevie, či bude v zámorí pôsobiť aj v novej sezóne. „V Asheville mi ponúkli zmluvu aj na novú sezónu. Ale ešte neviem, či sa tam vrátim, pretože momentálne s mojím agentom Miroslavom Michálekom zvažujeme aj iné ponuky. Teraz sa pripravujem s B mužstvom HKm, pretože na Slovensku som zmluvným hráčom Zvolena a uvidím, čo bude,“ dodáva na záver Jano Kentoš.
Marek PLANDOR
