Korytárky - Tristosedemdesiat litrov žinčice sa vraj vojde do obrovského črpáka, ktorý dokončujú v Korytárkach. Je to odhad, nikto to ešte nevyskúšal. Črpák by nemal mať páru na celom svete, čo ho predurčuje na zapísanie do Guinessovej knihy rekordov.
Ján Môťovský z Detvy a Štefan Ľupták z Korytárok dokončujú najväčší črpák na svete. Foto: autor
„Drevo je odniekiaľ z Poľany, našiel som ho v Lesnom závode v Kriváni,“ hovorí Ján Môťovský z Detvy, ktorý je otcom myšlienky zhotovenia črpáku. Jedľa, z ktorej je samotná nádoba, má asi stotridsať rokov. Klát úctyhodných rozmerov sa sám ponúkal na spracovanie už v Kriváni, kde bol pohodený medzi odpadovým drevom. V strede bola diera, zvyšok musel doma vypíliť sedemdesiatjedenročný majster Ján Môťovský. Pokojne mu takto môžeme hovoriť, veď v drevorezbe nie je žiadnym nováčikom. Urobil napríklad najväčšiu valašku, na ktorej iba čepeľ mala tridsať centimetrov. K práci s drevom sa dostal v šesťdesiatom ôsmom roku. Pracoval v Podpolianskych strojárňach ako strojný zámočník. „Nemali pochopenie pre moju robotu, pretože som robil pedantne,“ spomína. Odišiel do Pamiatkostavu, kde sa pri reštaurovaní priučil práci s drevom. A splnil sa mu sen...
Varili ho celý deň
Stovky odpracovaných hodín sú za črpákom – obrom, len vypiľovanie vnútra trvalo týždeň. „Toto uško sme napríklad robili dva mesiace,“ dodáva Ján Môťovský. Od apríla do konca júna. Na rozdiel od nádoby je uško z topoľa. Veľký črpák vyrábali rovnakým spôsobom ako aj normálny – malý. „Aby sa dno dobre prichytilo, musí sa nádoba variť. Potom sa na ňu nasadzuje dno,“ hovorí autor, ktorý si na pomoc zavolal ďalšieho majstra rezbára, Štefana Ľuptáka z Korytárok. Išlo vraj o veľký experiment. Variť, variť, ale kde zohnať takú veľkú nádobu na varenie? „Nakoniec sme z kameňolomu zohnali korbu z hunta. V nej sme to varili celý deň. Od rána do večera...,“ dodáva Štefan Ľupták. Až okolo desiatej sa podarilo majstrom dno nasadiť. Hotový črpák aj s uškom vraj váži okolo dvestopäťdesiat kilogramov. Možno aj viac.
Detvianska výzdoba je najbohatšia
Ako verná kópia vyzerá črpák – obor - v porovnaní s malým vzorom. Dokonca sedí aj výzdoba. Tá je typická detvianska. Je vyobrazená aj v známej monografii Detva od K. A. Medveckého. A to od jej vydania prešlo viac ako sto rokov. „Detvianske črpáky sú výzdobou najbohatšie,“ vyznáva sa Štefan Ľupták. Výzdobu nerobili podľa knihy, monografia im však poslúžila na porovnanie. Mosadzná obruč, ktorej nasadenie na obyčajný črpák je hračkou, dala majstrom rezbárom poriadne zabrať. Dva dni ju vyklepávali, kým dosiahli správny rozmer.
Koľko stojí obrí črpák?
Náklady na materiál sú niekoľkotisícové, k tomu stovky hodín práce. Na akú hodnotu si majstri cenia svoj výtvor? Za čo by ho predali, keby sa našiel záujemca o kúpu? „Tak osemdesiat tisíc by som zaň zapýtal. Možno trochu, nie však veľa, by som ešte spustil,“ odhaduje Môťovský. Či sa nájde solventný kupec, ukáže budúcnosť. Minulý týždeň čakali majstrov na črpáku už len posledné práce, tu niečo priklepnúť, tam pribrúsiť... A potom natrieť repkovým olejom. Musí to vraj byť iba jedlý olej, veď možno doň niekto niekedy naleje aj žinčicu. „Aby sa dala piť,“ s úsmevom dodáva Štefan Ľupták.
Milan SUJA
