Sása – Memoriál Jozefa Pálku v malom futbale oživili známe tváre. Zatiaľ čo na trávniku pútal zrejme najviac pozornosti populárny Mravec, či komentátor Stano Galis, na ďalších plochách sa predstavili pliešovskí kynológovia (v neďalekom lese – ako poznamenal Stano Galis – vraj aj miestni gynekológovia), pozornosť malých i veľkých vzbudili ukážky sokoliarstva, najmä neposlušný výr, ktorý namiesto ponúkaného sústa dal prednosť bezprostrednému obdivu priamo pred tribúnou. A skôr, ako sa nad ihriskom vzniesol teplovzdušný balón, zaplnil sa trávnik miestnou mlaďou. Nečudo, veď medzi nich prišiel Robo Mikla, vari najznámejšia a najkontroverznejšia tvár z nedávnej Superstar. Ako nám povedal, o jeho nie vždy lichotivú povesť sa stará predovšetkým jeden bulvárny denník, ktorý asi má dosť peňazí na vyplatenie súdnych odškodnení.
„Nie, dnes nechystám v Sáse žiadne prekvapko,“ povedal nám. „Prišiel som najmä kvôli detičkám, aby som rozdal autogramy. Na spievanie čas nebude, dnes je to časovo dosť oklieštené, ale ak sa organizátori niekedy ozvú a dohodneme sa, rád sem prídem.“ V sprievode dvoch bodyguardov Robo ochotne rozdával svoje venovania nielen na vlastné fotografie a plagáty, ale aj na ruky či na tváre. „Je to náročnejšie ako spev,“ priznáva. „Keď príde takých päťtisíc ľudí, alebo keď je to podpisová šnúra, tak to dá poriadne zabrať. Ale na dedine, ako je to teraz tu, v Sáse, je to pohoda.“
Robo rád chodí medzi ľudí. Má tisícky fandov a predovšetkým faniniek. Nerobí mu ten veľký záujem dievčat niekedy problémy. „Mne nie, skôr im,“ hovorí a zdá sa, že úprimne. „Stretol som sa už s kadejakými prípadmi, občas sa musím proti nim obrniť, ale nejaký extra problém to pre mňa nie je.“ Keďže sme sa stretli na športovom poli, nemohli sme obísť otázku, aký má Robo Mikla vzťah k telesnému pohybu. „Kedysi som športoval. Rodičia si veľmi želali, aby som bol všestranný. Ale určite som pôvodne nemal byť ani spevák, ani umelec. Futbal som síce nehrával nikdy, na to mám šmatlavé nohy, ale hrával som basketbal, v plávaní som reprezentoval gymnázium, skúšal som karate...“ Karate? Vedel by ho využiť aj v praxi? „To som skúšal ešte ako zasran. Trošku aj box. Ale dnes už na to nemám fyzičku. Veľmi rád som sa bicykloval. Teraz si nájdem čas nanajvýš na posilovňu. Športujem len tak rekreačne, aby som si neublížil.“ Priznáva, že sa potrebuje rozhýbať, najmä ak sedí dlhší čas za klavírom.
Robo Mikla si uvedomuje, že je hviezda. Nezávidí tak trochu športovým superstar? „Byť veľkou hviezdou, to je aj o tom, že musí vždy podať maximálny výkon, že sa vždy musí snažiť urobiť všetko najlepšie. Medializácia – to s tým súvisí. Ak niekto dobre zaspieva, je to podobné, ako keď iný dosiahne dobrý výkon v športe,“ dodáva a opäť sa vrhá do víru mladých Sásovčanov. Na margo pripravovaného druhého dielu superstar hovorí, že to už nebude ono, že to už ani divácky nebude také zaujímavé. „Bolo to niečo nové. My sme boli prvými, my sme ukázali cestu.“
(cky)
