Šofér Vladimír KUKOLÍK zje radšej jablko, ako by sa napil vody, lebo nemá kde ísť na toaletu. Foto: schv
Zvolen – Každá práca má výhody aj nevýhody. Napríklad iný pohľad je na prácu šoféra mestskej hromadnej dopravy zo sedadla cestujúceho, iný spoza volantu. Náhoda chcela, že sme oslovili na konečnej zastávke na Sekieri šoféra Vladimíra Kukolíka práve vo chvíli, keď z autobusu vystúpili spotení cestujúci. Na prvý pohľad aj jemu bolo teplo a tak na dobre mienenú radu, že v kraťasoch by mu bolo lepšie, len utrúsil: „My musíme byť v práci v dlhých nohaviciach,“ a ešte dodal: „Mám so sebou vodu, ale je teplá. Aj keby sa dala piť, nemôžem. Potom nemám kde ísť na záchod.“ S takýmto problémom sa všetci šoféri v meste naozaj stretávajú. Na konečných zastávkach vo Zvolene nie sú žiadne toalety (okrem autobusovej stanice). Okrem toho, vodič nemôže vystúpiť na niektorej zastávke na trase a nechať plný autobus čakať, kým si uľaví. Veď by ho cestujúci ukameňovali. Ale aj títo chlapi sú len ľudia s bežnými telesnými pochodmi. Ako to teda robia? „Keď nás to chytí v autobuse, tak máme smolu,“ trochu vyhýbavo odpovedá na citlivú otázku pán Vladimír. Podľa jeho nasledujúcich slov sa už nie raz stalo, že šofér to nevydržal. Na malú potrebu im vraj často poslúžia štyri záchody – jeden, dva, ...ukazuje na kolesá autobusu. Ale ich použitie nesie so sebou určité riziko. „Už sa mi stalo, že keď som si chcel uľaviť, niekto ma poklepal po ramene a pýta sa – Idete do mesta?“ s úsmevom si spomenul na dosť nepríjemný okamžik. Hoci bolo prítmie, určite sa pred nedočkavou cestujúcou červenal. „Keď som robil na inej linke, tak to na mňa prišlo. Utekal som do kríkov. Po členky som skočil do blata. Vtedy som si pomyslel - lepšie byť po členky v blate, ako celý zahovnený,“ pridal ďalšiu skúsenosť. Autobus parkoval obďaleč pohostinstva a tak sme mu navrhli jednoduché riešenie – použiť toalety týchto a podobných zariadení, ktoré sa nachádzajú takmer všade. „Boli ste sa pozrieť v niektorých krčmách, v akom stave majú sociálne zariadenia? Ja by som tam nešiel, radšej by som zomrel. A je tu ešte ďalší problém, o ktorom sa šoféri hanbia hovoriť. Každé leto máme v určitých partiách kožu vyparenú a po toalete musíme ísť rovno pod sprchu,“ týmito slovami rázne zamietol náš návrh. V tomto momente sme zostali bezradní aj my. Tak ako to robíte? Už druhýkrát sme položili tu istú otázku. „Manželka varí iné jedlá, keď mám voľno a iné keď idem do práce. Dnes napríklad, budem mať špekáčiky, inokedy sú to rezance s tvarohom, teda prevažne tuhá stravu, ktorá nepreháňa. Namiesto vody zjem radšej jablko,“ prezradil tajomstvo šoférov mestskej dopravy.
J. SCHVARZBACHEROVÁ
