Zvolen - Na súčasných jarmokoch by sa naši prastarí rodičia náramne dočudovali. Väčšinu tovaru vyrobili kdesi v juhovýchodnej Ázii, kde linky chrlia milióny kusov tričiek, nohavíc, topánok... A zaplavujú svet. To pravé a poctivé remeslo už na jarmoku akoby ani nemalo miesto. Iba dvaja starí páni si bokom od hlavných stánkov rozložili svoje výrobky. „U nás to volajú fiľfasy, v Bystrici im však hovoria opálky,“ hovorí Štefan Bohuš z Môťovej, sediac na malej stoličke. S nožíkom v ruke šikovne splietal prútie – práve dokončoval jeden „fiľfas“. Vôkol seba mal poukladaných množstvo vlastnoručne vyrobených prútených košíkov. Na jarmoku bol jedným z mála, ktorý svoje umenie okoloidúcim predvádzal. A viacerí túto šancu využívali. Pred našimi očami sa pri ňom zastavili majitelia jedného penziónu. Či by vraj ich turistov neučil pracovať s prútím... Jedinečným tovarom z produkcie pána Štefana boli „gumapušky“. „Pri zbieraní prútia vždy nájdem na ne dobrý materiál. Predsa to nezahodím,“ dodáva. Predáva ich dokonca jednej banskobystrickej predajni. Jednu z nich nám predviedol, no iba tak - bez streliva. Určite tým potešil majiteľov okolitých obchodov. S poriskami do sekeriek a tiež valašiek či motýk prišiel na zvolenský jarmok Pavel Koreň. Veľa ich však nepredal. „Viac predám doma pri starej stanici,“ hovorí. Drevo na porisko nesmie byť hocijaké, treba ho starostlivo vyberať. Aký druh používa? „Najlepší je jaseň, pretože sa nezadiera,“ dodáva majster dreva zo Zvolena. Keď nájde dobrý kus dreva, nedokáže ho zahodiť alebo spáliť. Radšej ho využije na porisko.
(ms)
