Zvolen – Štyri roky na dôchodku vypĺňa prácou v záhrade a oddychom. Pestuje ovocné stromy, chová zajace a od tejto sezóny aj superuhorku... „Známa mi dala na jar jedno semiačko. Vraj ide o gigantickú uhorku a budem z nej mať veľkú úrodu,“ hovorí Ján Ďurčík z Môťovej. Poslúchol, semiačko zasadili pod strom – marhuľu. Myslel si, že ako gigant musí rásť na zemi. Zo začiatku rástla uhorka rovnako ako jej obyčajné príbuzné. Medzičasom marhuľa vyschla a uhorkové výhonky sa začali driapať do konárov. Zachytili sa a rástli stále vyššie. Zrejme potrebovali viac slnečného svetla. „Slúži jej ako opora a to je dobre, pretože kým bola dole, plody po určitej dobe opadávali,“ dodáva. Plody zakvačené na haluziach skutočne začali rásť a rásť. Jedna uhorka má dnes stošesťdesiat centimetrov, ďalšie okolo metra. Chuť už vyskúšali, vraj pripomínajú klasické uhorky a zároveň cukety. „Urobili sme z nej šalát,“ hovorí Ján Ďurčík. Odkiaľ mala známa pána Ďurčíka semiačko, nevedel, vraj až z Ameriky, no ruku by za to do ohňa nedal. Najväčší plod chce nechať na semiačka, ostatné vraj zje. Po našej otázke, či sa nebojí, že by gigantická plodina mohla byť výsledkom genetickej mutácie, sa trochu zamyslel. „Môže byť, v Amerike to frčí... Či je alebo nie je geneticky upravovaná, to neviem povedať, musím sa spýtať známej, ktorá mi ju dala.“ Po tom, ako sa uhorka dostala na lepšie svetlo, začala rásť obdivuhodnou rýchlosťou. Teraz, keď má viac ako poldruha metra, spomalila a za dva týždne narastie už iba pätnásť centimetrov. Viac naberá do hrúbky. Zaujímavé je, že z nej možno odkrojiť a ona bude rásť ďalej. Túto skutočnosť Ján Ďurčík nemá overenú, no čoskoro to chce vyskúšať.
Milan SUJA
