Sú to nemé psy, ktoré nerozprávajú, len na vás upierajú smutný zrak. Skončili uväznené ako v koncentračnom tábore. Čakajú na druhú šancu, na nový život, nový domov. Ak ho nenájdu, spoza mreží sa viac nedostanú a svoju životnú púť končia.
Taký je systém karanténnych staníc na Slovensku. Ak sa nad opusteným psom nikto nezľutuje a neadoptuje si ho, po určitej dobe, spravidla je to mesiac, psa utratia. Správca karanténnej stanice na zvolenskej Unionke Roman Vaňo nás ubezpečuje, že tu psy utrácať nemusia. „Utratili sme len veľmi agresívne, bolo ich iba zopár. Keď má pes známku s číslom z evidencie na magistráte alebo s vakcinačným číslom od veterinára, vieme majiteľa nájsť rýchlo, v takom prípade pes pobudne u nás deň – dva. Stáva sa totiž, že im pes ujde. Všetky ostatné, po nevyhnutnej karanténe a vyšetrení veterinárom, našli nového pána.“ Záujemcovia prichádzajú nielen z okolia, ale dokonca aj z Čiech. „Mali sme tu dve fenky írskeho setra. Hneď na druhý deň po skončení povinnej karantény si po ne prišli z Prahy.“ Čistokrvné psy sú v zariadení vzácnosťou, ak sa tu nejaký ocitne, je „označkovaný“ a zakrátko je späť u majiteľa.
Majiteľom karanténnej stanice je viac ako rok Banská Bystrica, ktorá robí odchyt aj pre Zvolen. V zariadení je 45 voliér, všetky (okrem niekoľkých, ktoré rekonštruujú), sú obsadené. V niektorých je psov aj viac. „Po ostrej karanténe, tá trvá 5 – 7 dní a počas nej musí byť pes sám, niektoré dávame dokopy, samozrejme, po dohode s veterinárom,“ hovorí správca. So Slobodou zvierat majú podľa jeho slov dobré vzťahy. „Nemajú proti čomu protestovať, o psov sa staráme dobre, voliéry nie sú zanedbané. Každý pondelok máme sanitárny deň a voliéry dezinfikujeme.“
Niektoré túlavé psy odchytáva správca stanice, zvyčajne na niečí podnet, niektoré prinesú ľudia. V utorok, na Svetový deň zvierat, tu pribudli tri asi 6-týždňové šteniatka. Ráno ich priniesli tri dievčatá. Prišli každá s jedným šteniatkom v náručí. Vraj ich našli kdesi na Podborovej. Správca predpokladá, že ich niekto vyhodil alebo sa narodili túlavej fenke. Pod holým nebom už zrejme „bývali“ dlhšie, boli zablšené.
V zariadení sa však stretnú aj s týranými psami. „V Hriňovej sme odchytili psa, ktorý mal obarený bok. Nedávno nám istá žena priniesla psa, ktorého vzala susedke. Vraj ho neustále bila a v zime oblievala studenou vodou. Takto už táto žena zachránila troch psov.“
V čase našej návštevy si po psa prišli dvaja chlapci. Neadoptovali ho, len sa s ním išli prejsť. Takéto návštevy tu nie sú podľa Romana Vaňu výnimkou. „Na pár hodín si psa vezmú a idú ho vyvenčiť. Mávame aj početnejšie skupiny, exkurzie detí základných škôl. Niektorí nosia potravu. Kosti z obeda, mäso, ktoré nezjedli, alebo granule. Mesto veľa peňazí nemá, takže dary uvítame.“ Istí manželia im nedávno priniesli sto kíl granúl (!), podľa správcu je to potrava pre 20 psov približne na mesiac. Karanténna stanica poskytuje zároveň hotelové služby pre dočasné umiestnenie psa, keď je jeho majiteľ odcestuje a nemá sa oňho kto postarať. Veľa ľudí však pre svojich psíkov tento hotel podľa slov správcu nevyužíva.
(lbc)
