Kováčová – Aký je život ľudí so zdravotným a telesným postihnutím? Koľko prekážok im sťažuje každučký deň? My, ktorí sme mali v živote viac šťastia a vyhli sa nám choroby alebo nešťastia, si ich ťažko vieme predstaviť. Pritom hranica medzi nami je tak tenká... Stačí sekunda, okamih a sme na druhej strane. Už len z tohto dôvodu by sme mali problémy zdravotne postihnutých chápať ako problémy celej spoločnosti. Nikto totiž nevie, kedy sa ocitne na strane druhej.
Pred osemdesiaty deviaty?
„Cieľom tohto stretnutia je vyjadriť sa k pripravovanému zákonu o dlhodobej a sociálnej starostlivosti, ktorý pripravilo ministerstvo zdravotníctva,“ hovorí poslanec Národnej rady SR Peter Bódy, ktorý koncom septembra zorganizoval v NRC Kováčová pracovné stretnutie ľudí so zdravotným postihnutím. Podľa neho navrhovaný zákon posúva občanov so zdravotným postihnutím späť pred rok 1989.
Ani s Kaníkom, ani so Zajacom...
Poslanec Peter Bódy vie o problémoch zdravotne postihnutých viac ako jeho kolegovia z parlamentu už len preto, že sám je pripútaný na invalidný vozík. Jeho záujem sa však nie vždy stretol s pochopením ministrov Kaníka a Zajaca. „Myslím, že zo strany ministra Zajaca ide o osobnú averziu voči mne,“ hovorí poslanec Bódy. Ľudovít Kaník mu zasa odmietol poskytnúť návrh zákona s odôvodnením, že by ho „prekopal“. Žeby ministrom vadil Bódyho prechod k opozícii?
Chcete cestovať vlakom? Požiadajte o to dopredu
Pre nás maličkosť, pre vozíčkárov problém. Tým sú budovy, v ktorých sa pozabudlo na bezbariérové vchody. Ľudia na vozíkoch sa nemajú ako dostať na úrady, na vyšetrenia k lekárom alebo na poštu. A doprava? „Ak chce niekto cestovať železnicou, musí o to niekoľko týždňov dopredu požiadať. Aby železnica stihla pripraviť špeciálny vagón. To je ťažko predstaviteľné napríklad pri úmrtí v rodine,“ hovorí Patrícia Jariabková, asistentka poslanca Petra Bódyho. Ten ešte pripomenul posledný daviscupový zápas Slovensko – Argentína. „Nebol tam žiaden vyhradený priestor pre vozíčkárov.“
Dehonestujúce podliezanie turniketov
Podľa Antona Benču z Košickej organizácie vozičkárov – nezávislý život bude pripravovaný zákon o dlhodobej zdravotnej starostlivosti katastrofou pre ťažko zdravotne postihnutých. „Hoci nás nikto menšinou nenazýva, sme menšinou. Možno najväčšou...,“ dodáva Milka Gríčová z Centra samostatného života v Bratislave. Podľa nej je až dehonestujúce, keď v supermarketoch musí podliezať turnikety len preto, lebo nikto na vozíčkárov nemyslí.
„Je to o nás všetkých. Nielen o nás zdravotne postihnutých, ale aj o vás, ktorí ste dnes zdraví. Musíme si začať vážiť sami seba, aby sme si dokázali vážiť iných,“ dodáva na záver Peter Bódy. Stretnutie zdravotne postihnutých v Kováčovej nebolo iba o pomenovaní súčasného stavu. Spoločné komuniké adresovali prezidentovi, vláde ako aj poslancom parlamentu.
Milan SUJA