Bežný hubár pozná a zbiera najviac desať druhov húb, jedlých sa však u nás vyskytuje niekoľko stoviek. Mnohé, ktoré ľudia nezbierajú, majú pritom výbornú chuť. Na výstave v Lesníckom a drevárskom múzeu vo Zvolene mohli hubári vidieť viac ako 260 druhov húb, jedlých aj jedovatých. Podľa mykológa Jána Gapera hubársku sezónu končí na jeseň sucho alebo prvé mrazy. „Sucho nie je, huby budú stále, kým neprídu mrazy. Je ich síce už menej ako v druhej polovici augusta, ale stále rastú. V smrekových porastoch sú to suchohríby hnedé, v dubinách a dubohrabinách podpňovky a na lúkach a okrajoch lesov bedle.“ V múzeu popri jedlých bedliach vystavili aj nejedlú, takzvanú ostrošupinatú, ktorá podľa J. Gapera rastie prevažne na vysoko prehnojených miestach ako sú okraje hnojísk a kompostovísk. Od jedlých sa odlišujú aj nízkym vzrastom.
„Nožičky majú dievčatá, huby majú hlúbiky,“ opravil nás s úsmevom Ján Gaper, keď sme sa ho pýtali, či huby pri zbere majú hubári zrezávať alebo vyberať aj s nožičkou. „Zbierame ich aj s bázou hlúbika, vtedy ich môžeme presne určiť,“ upresňuje. Ján Gaper už niekoľko rokov vedie počas tejto výstavy húb mykologickú poradňu. Hubári sa ho najčastejšie pýtajú na rozdiely, ktoré im pomôžu rozpoznať jedlé huby od jedovatých. „Muchotrávku zelenú si môžu pomýliť s plávkou trávovozelenou a s inými plávkami podobných farieb,“ hovorí. „Každá plávka má dužinu jablkovito-drobinnú, čo znamená, že keď ju rozrežete, má rovnakú konzistenciu ako jablko. Hrotom noža z nej môžete kúsok vydrobiť, ako keď z jablka chcete vykrojiť nahnitý kúsok. Ostatným hubám, vrátane muchotrávky, sa na reze vytvárajú vlákna. Muchotrávka zelená má na hlúbiku navyše prsteň, ten plávky nemajú.“ Často si hubári mýlia aj podpňovky so šupinovkami, ktoré sú všetky nejedlé a niektoré druhy dokonca jedovaté. „Na jednom pni môžu rásť obidva druhy, čo hubára zvádza, že ide o tú istú hubu. „Podpňovky majú lupene v dospelosti vždy svetlé, šupinovky tmavé. Ak ich položíte vedľa seba, z podpňoviek sa začne na podklad trúsiť biely prach, zo šupinoviek tmavý.“
Blížiaci sa koniec hubárskej sezóny neznamená aj koniec rizika z otrávenia hubami. Ak huby skladujete v mrazničke, skonzumujte ich najneskôr do troch mesiacov. J. Gaper zdôrazňuje, že huby sa rýchlo rozkladajú, pričom sa vytvárajú mŕtvolné jedy a otrava hubami, v tomto prípade aj jedlými, môže mať rovnaké následky ako otrava mäsom. Znamená to črevné a žalúdočné ťažkosti, následky však môžu byť až natoľko vážne, že pacient môže skončiť na dialýze. Aj z tohto dôvodu sa huby nemajú zbierať do igelitových tašiek.
Takú štedrú úrodu, akej sa tešili hubári tento rok a predtým naposledy pred tromi rokmi, Ján Gaper tak skoro nepredpokladá. „Huby plodia v určitých vlnách. Tie vlny prichádzajú nepravidelne, niekedy po troch rokoch, niekedy aj po šiestich, je teda malá pravdepodobnosť, že o rok sa takáto úroda zopakuje.“
(moj)
