Boris FILAN Kamil PETERAJ
Dvanásť chalanov z drsnej ulice
Peteraj: Nie som dobrodružná povaha ako Boris. Miluje voľnosť, ja som pripútaný k domovu. Boris je dobrodruh, veľa cestuje, vie dobre počúvať. V tomto som iný. Počúvam nepozorne a milujem istotu – sklo, betón, to, čo sa dá ohmatať. Naviac som najklasickejší turista – chuťovka pre cestovky. S Borisom sa však poznáme odjakživa a nikomu sa naše kamarátstvo nepodarilo naštrbiť.
Filan: V partii nás bolo dvanásť. Vyrastali sme na zvláštnej, drsnej ulici, mnohí kamaráti z detských čias skončili vo väzení. Hrávali sme sa väčšinou na zlodejov a policajtov. Vždy sa bolo treba rozhodnúť, kto bude zlodej a kto policajt. S Ľubošom Juríkom, spisovateľom, sme mali od chalanských čias svoj svet. Lietali sme po dvore a pritom po celej planéte: kaluž bola Stredozemné more, piesok Himaláje...
Peteraj: Cením si na Borisovi a našich priateľoch, že nás za tie desaťročia nič nerozdelilo. Menili sa režimy, pomery, medzi nami to zostalo rovnaké. V živote je to veľká devíza.
Prepojili sa aj cez synov
Komunikujú nielen zoči-voči. „Asi najlepšie si rozumieme cez telefón“, smeje sa Peteraj. Filan pridáva: „Máme obaja synov vo veku, keď sa s nimi dá hovoriť ako s rovnocennými partnermi. S Kamilom a jeho synom sme boli v Londýne, od prvej chvíle som si skvelo rozumel ja s Kamilovým synom, on s mojím Oliverom. Možno si s ním rozumel lepšie ako Oliver so mnou.“
Chlapské bohoslužby
Každú nedeľu majú rande v kaviarni u Rolanda. Chodí tam aj kurdský lekár nefrológ Hassan, plastický chirurg Zachar, športový lekár Malovič... Pevné jadro plus okruh kamarátov. Ostrov pohody. Vládne tu prirodzenosť, uvoľnenosť, ženský duch je nehmatateľne prítomný. Sú to ich chlapské bohoslužby. (Peteraj tvrdí: Ženy na to, aby im bolo spolu dobre, potrebujú dôvod. Chlapom stačí miesto). Odpúšťajú a je im odpustené. Kým niekto neprekročí tabu. Filan: „Na Nový rok sme prizvali do partie kamaráta. Prišli nám popriať dvaja známi a keď odišli, hovorí: „Títo zajordánski bratia sa napchajú všade a každému až do zadku.“ Zamrzli sme. Myslel, že nerozumieme, tak ešte ukázal, aké majú nosy. Požiadali sme ho, aby odišiel. Národnostná, rasová, náboženská diskriminácia, to je pre nás tabu. Chodia medzi nás ľudia rôznych vierovyznaní a národností. Sme otvorená partia, privítame každého priateľa našich priateľov. A tak prichádza všelikto, prináša rôzne vône a chute. Je to partia scestovaných ľudí, ktorí poznajú zaujímavé miesta. Sme približne rovnako situovaní, podobne bývame, chodíme po svete... Nemám celkom rád stretnutia, kde ten druhý neustále hovorí – ty máš toto, tamto, dobrý byt, dom... Ja nemám! Taký človek môže byť partner na jeden rozhovor, ale dlhodobo sa to nedá vydržať.“
Ako sa vrátil k Elánu
Filanovo meno bolo vždy priklincované ku kapele Elán. „S Elánom som sa rozišiel, keď sa Jožo Ráž priklonil k politike. Zle som znášal jeho inklinovanie k Mečiarovi, aj k politike ako takej. Človek ako on mal byť nad vecou. Keď začal naše pesničky používať na volebných mítingoch, spoluprácu som prerušil. Potom Jožo havaroval. Prišiel som za ním do nemocnice ako prvý a videl som, v akom je stave. Všetko muselo ísť bokom. Sľúbil som, že spravím maximum, aby sa mohol plnohodnotne vrátiť do života. Keď ide o život, žiadna ideológia nie je dôležitá. Zoči voči takejto situácii sa vám všeličo vyjasní. Okrem toho niektoré blbosti, ktoré si myslel, sa ukázali ako pravda.“
Kamalásky?
Niečo ako kamarátka, niečo ako láska... Filanova kamaláska? „Eňa Vacvalová, to je moja kamaláska. Bol som na Kube a chcel som pre Eňu vymyslieť darček. Písal som knihu a rozmýšľal, čím pre mňa vlastne je. Napadlo mi, že je moja kamaláska a napísal som text. Potom som to ponúkol Palimu Hammelovi, pretože je to aj jeho kamarátka, no a on na text urobil muziku. Kamaráti v mojom veku to prijali za svoje a dnes na otázku „kde si bol?“ bežne odpovedáme – bol som s jednou kamaláskou...“
(Je to bomba, je to na ostrie noža, keď dokážeš mať ženu za kamoša.
Takú, čo je silná aj slabá, taká výborná chápavá baba.
Z drobností dokáže byť šťastná, chutí jej kaviár aj tlačenka mastná.
Takú ženu, čo ťa pustí k slovu môžeš vziať do Cannes aj do bufetu na držkovú... Boris Filan: Vyriešený problém.)
Jaroslava BADÁNIOVÁ
